Asi netreba vysvetľovať, že fyzická aktivita vedie k zdravšiemu a dlhšiemu životu. Niektorí navštevujú posilňovne alebo cvičia doma, no mnohí, ktorí si na „workaut“ nevedia nájsť čas aspoň krokujú.
Pohyb je dôležitý a ak nemáme veľa času cvičiť, alternatívou môže byť napríklad vymeniť časť cesty do práce za pešiu chôdzu. Všeobecne sa predpokladá, že denne by mal človek pre zdravie spraviť minimálne 5-tisíc krokov. Nedávno však bola publikovaná štúdia, ktorá sa síce s myšlienkou pohybu pre zdravie neháda, no naznačuje, že zdravotné benefity prichádzajú oveľa skôr.
European Society of Cardiology vo svojej novej práci zistila, že stačí presne 3 967 krokov na to, aby sme znížili riziko predčasnej smrti z akejkoľvek príčiny. Ak chceme zabrániť len predčasnej smrti spôsobenej srdcovocievnym ochorením, „stačí“ nám len 2 337 krokov. Autori štúdie k týmto výsledkom dospeli analýzou dát, ktoré poskytlo viac ako 220-tisíc ľudí pre 17 individuálnych vedeckých prác.
Neznamená to však, že by sme sa mali uspokojiť s takmer 4-tisíc krokmi denne. Výskumníci sa problému venovali ešte ďalej a zistili, že čím viac kráčame, tým je riziko predčasného úmrtia z akejkoľvek príčiny nižšie. Riziko klesá zhruba s každými tisíc krokmi navyše. Presnejšie, ak človek denne navyšuje vzdialenosť o tisíc krokov, riziko predčasného úmrtia sa znižuje o 15%.
Zároveň sa ukazuje, že z benefitov môžu ťažiť aj ľudia, ktorí denne nakráčajú 20-tisíc krokov. Autorom štúdie sa nepodarilo nájsť hornú hranicu krokov, kedy by sa už naše zdravie nezlepšovalo.
„Naša štúdia potvrdzuje, že čím viac kráčame, tým lepšie. Zistili sme, že to platí pre mužov a ženy rovnako a vôbec nezáleží na veku alebo v podnebí v akom žijeme. Zároveň ale dokazujeme, že denne stačí len 4-tisíc krokov na to, aby sme znížili riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny,“ tvrdí vedúci štúdie, Maciej Banach.
Kráčaním ku zdraviu
Všetky dôkazy naznačujú, že sedavý spôsob života prispieva k rozvoju srdcovocievnych ochorení a tým pádom aj ku kratšiemu životu. Viacero prechádzajúcich štúdií dokázalo, že nedostatok pohybovej aktivity postihuje takmer štvrtinu svetovej populácie. Sedavý životný štýl sa štatisticky viac vyskytuje u žien a v krajinách s vyššími príjmami.
Vedci poukazujú na to, že nedostatok fyzickej aktivity je štvrtou najčastejšou príčinou smrti na svete. Pandémia COVID-19 výrazne znížila množstvo našej fyzickej aktivity a ani po rokoch sa nevrátila späť do normálu.
„Vo svete, kde máme liek na každú chorobu je stále dôležité uprednostniť zmenu životného štýlu, ktorá zahŕňa nielen zdravšie stravovanie, ale hlavne dostatok pohybu. Tieto faktory majú výrazný dopad na vývoj srdcovocievnych ochorení,“ dodáva Banach.
Autori sa v ďalších krokoch pokúsia zistiť, ako môže na naše zdravie vplývať intenzívna forma námahy, napríklad pri bežaní maratónu alebo tratí ako Spartan race.
