Vo vedeckom časopise Physics of Fluids sa objavila štúdia, podľa ktorej človek za hodinu vdýchne približne 16,2 častí mikroplastov. Za týždeň sa to rovná vdýchnutiu jednej celej kreditnej karty. Mikroplasty vznikajú postupnou degradáciou plastových produktov a ide o drobné častice, ktoré znečisťujú celé prostredie. Obsahujú tiež toxické látky škodiace všetkým organizmom.
Autori štúdie vysvetľujú, že vdýchnuté mikroplasty predstavujú vážne zdravotné riziko. Preto sa v práci rozhodli preskúmať, ako sa mikroplasty dostávajú do našich dýchacích ciest a ako sa v nich prenášajú.
„V pôde, vode a vo vzduchu nájdeme milióny ton častíc mikroplastov a globálne množstvo tohto odpadu rastie. Spolu s tým drasticky rastie aj koncentrácia mikroplastov v ovzduší. Po prvýkrát štúdie v roku 2022 odhalili prítomnosť mikroplastov hlboko v dýchacích cestách človeka. To poukázalo na nový druh problému,“ tvrdí jeden z autorov štúdie, Mohammad S. Islam.
V práci preskúmali niekoľko rôznych tvarov mikroplastov vo veľkostiach 1,6, 2,56 a 5,56 mikrónov pri rýchlom a pomalom dýchaní. Zistili, že mikroplasty sa zbierajú na niekoľkých miestach v nosnej dutine a v zadnej časti hrdla. Asymetrický tvar dýchacích ciest zároveň spôsobuje odchýlenie mikroplastov z prúdu vzduchu v dutine a ich ukladanie v pozorovaných oblastiach. Na usádzanie mikroplastov má vplyv rýchlosť dýchania, hybnosť samotných častíc a asymetrická povaha dýchacích ciest.
Ak človek dýcha rýchlejšie, menšie mikroplasty sa neusádzajú až v takej miere, ako pri pomalšom dýchaní. Najväčšie častice sa však aj napriek tomu usádzať dokážu. Autori prízvukujú, že vystavenie sa a vdýchnutie mikroplastov môže mať vážne zdravotné dôsledky. Ohrození sú ľudia žijúci v znečistenejších oblastiach.
„Naša štúdia dokázala, že mikroplastom v ovzduší treba venovať viac pozornosti. Tieto drobné častice sa nachádzajú vo vzduchu ktorý dýchame,“ tvrdí spoluautor štúdie, YuanTong Gu.
Ďalšie štúdie sa zamerajú na transport mikroplastov na väčšej škále. Vedci preskúmajú celú sústavu pľúc a ako na usádzanie mikroplastov v našom tele môže vplývať napríklad teplota a vlhkosť prostredia.
Mikroplasty zasahujú aj do ľudského organizmu
Štúdia z minulého roka prišla so zistením, že mikroplasty už nájdeme aj v našej krvi. Do výskumu sa zapojilo 22 anonymných darcov a u 17 sa potvrdil výskyt mikroplastov v krvi. Všetci darcovia boli v čase výskumu dospelí a zdraví.
Polovica odobratých vzoriek obsahovala PET plast, ktorý určite poznáte z nápojových obalov. Tretina vzoriek obsahovala polystyrén vyskytujúci sa nie len na našich fasádach, ale najmä v podobe obalov na jedlo. Štvrtina všetkých vzoriek obsahovala aj polyetylén, z ktorého sú bežne vyrábané plastové tašky.
Výsledky znejú na prvý pohľad alarmujúco, no aby sme boli objektívni, aj autori priznali, že nemuseli byť úplne presné. Rozdiel v koncentrácii mohla spôsobiť okrem iného aj krátkodobá expozícia. V praxi to môže znamenať, že krátko pred odberom mohli darcovia piť z plastových pohárov a fliaš.
