SpravodajstvoVeda a výskum

Pytagoras sa mýlil: neexistujú žiadne univerzálne hudobné harmónie, zistila štúdia

Pytagoras veril, že súzvuk nôt sa zakladá na presných matematických vzťahoch.

Staroveký grécky filozof Pytagoras povedal, že súzvuk, teda príjemne znejúca kombinácia nôt, je tvorená vzťahom medzi jednoduchými číslami, napríklad 3 a 4. Moderná veda sa snažila nájsť za tým psychologické vysvetlenie, no rôzne pomery sa stále považujú za faktor, vďaka ktorému akord znie príjemne.  

Výskumníci z University of Cambridge v spolupráci s ďalšími vedeckými inštitúciami, dokazujú, že sa Pytagoras mýlil. Vo svojej práci vysvetľujú, že v normálnom kontexte ľudia majú radšej, ak akordy nie sú vystavané na presných matematických pomeroch.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

“Ľudia majú radšej jemnú deviáciu. Obľubujeme kúsok nedokonalosti, pretože práve tá dodáva život hudbe a prirodzene nás priťahuje,” vysvetľuje doktor Peter Harrison, spoluautor štúdie.  

Harrison a jeho vedecký tím zároveň objavili, že matematické vzťahy medzi notami miznú, ak sa pozrieme na hudobné nástroje, ktoré sa objavujú mimo západnej kultúry. Môže ísť napríklad o gongy, typy xylofónov či iné podobné typy perkusných nástrojov. Presnejšie sa vedci zamerali na bonang, hudobný nástroj postavený z rôznych drobných gongov.  

Keď vedci hrali na bonangu, Pytagorov vzťah medzi číslami a notami neplatil až tak presne. Výskumníci sa stretávali s novými vzorcami súzvuku a disonancie.  

“Pri hre na niektorých perkusných nástrojoch rezonujú vo frekvencii, ktorá nerešpektuje tradičné matematické vzťahy. To považujeme za mimoriadne zaujímavé,” tvrdí Harrison.  

V rámci štúdie vedci vytvorili aj experimenty, do ktorých sa zapojilo viac ako 4-tisíc ľudí zo Spojených štátov a Južnej Kórei. Počas experimentov mali hodnotiť, ako sa im páčil určitý akord alebo upraviť noty tak, aby akord znel lepšie.  

Nedokonalé frekvencie

Tieto experimenty vedcom umožnili preskúmať akordy z inej perspektívy. Niektoré sa pozreli lepšie na hudobné intervaly a pýtali sa dobrovoľníkov, či sa im viac páči perfektne naladená nota alebo akord, alebo či sa im viac páči, ak sú jemne podladené alebo nadladené. Tu sa ukázalo, že väčšina dobrovoľníkov preferovala jemnú nedokonalosť. 

V prípade bonangu sa ukázalo, že tento nástroj je perfektne naladený na určitú hudobnú stupnicu, ktorá vychádza z indonézskej kultúry. Túto stupnicu nemožno zahrať na klasickom západnom piane, pretože noty tejto stupnice by nesedeli s notami, ktoré západné piano používa. 

Nová štúdia teda napáda tradičnú ideu, že harmónia môže byť len jedna a že noty musia odrážať matematické vzťahy.  

“Dokázali sme, že na svete existuje veľa druhov harmónie a existuje dobrý dôvod na to, prečo si ich kultúry vytvorili,” hovorí Harrison.  

Štúdia však ukázala aj to že ľudia, netrénovaní hudobníci, dokázali tieto nové harmónie intuitívne pochopiť. Nestretli sa predtým s indonézskou hudbou nestretli. Na záver autori štúdie dodávajú, že použitím nástrojov z odlišných kultúr môžu aj hudobníci odomknúť nový druh harmonického jazyka, ktorí ľudia inštinktívne pochopia.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close