SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako znie „hudba objavovania“? NASA zverejňuje skladbu zachytávajúcu objavy od prvej exoplanéty až po poslednú

V rámci svojich hudobných projektov americká vesmírna agentúra prináša ďalšiu nahrávku, ktorá vás zaručene ohromí.

Na začiatku tohto roka vesmírna veda dosiahla výrazný míľnik – 5-tisíc objavených exoplanét ležiacich za hranicami Slnečnej sústavy. Experti poukazujú na to, že s príchodom nových a citlivejších technológií stúpa počet nových svetov rekordným tempom, no ako si predstaviť ten obrovský pokrok, ktorým ľudstvo prešlo od objavenia prvej exoplanéty v roku 1992?

Americká vesmírna agentúra, NASA, dostala nápad a vytvorila mapu, ktorá zachytáva všetky objavy, od úplne prvej exoplanéty až po tú poslednú. Prekvapením je, že každý objav má svoj vlastný tón, vďaka čomu mohla vzniknúť „melódia objavu“, ako nahrávku pomenovala NASA.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„S každou objavenou planétou sa na mape objaví aj krúžok. Veľkosť krúžku značí relatívnu veľkosť obežnej dráhy planéty, zatiaľ čo jeho farba značí spôsob, akým sme ju objavili,“ vysvetľuje americká NASA.

Tón jednotlivých nôt sa odvíja od toho, ako rýchlo planéta obieha okolo svojej hviezdy. Pomalšie planéty majú nižší tón, zatiaľ čo tie rýchlejšie hrajú vo vyšších tónoch. NASA na svojom Twitterovom účte poukazuje aj na mriežkový vzorec, ktorý si postupom času môžete na videu všimnúť. Ide o objavy Keplerovho vesmírneho teleskopu, ktorý sám objavil viac ako 3-tisíc svetov.

„Všade kam sa teleskop pozrel, našiel planéty,“ píše NASA.

Keplerov vesmírny teleskop sa do vesmíru dostal v roku 2009 a od tohto roku si môžete mriežkový vzorec objavov na videu všímať.

Prečo pátrame po ďalších planétach?

Vedci sa pokúšajú objaviť nové svety nielen preto aby zistili, či sa tam vonku nachádza planéta podobná tej našej, ale aj aby získali viac informácií o tom, ako prebiehala evolúcia v našej Slnečnej sústave. Momentálne nemáme veľa informácií o tom z čoho sa exoplanéty skladajú. Svety za hranicami našej sústavy môžu byť drasticky odlišné od planét, ktoré máme „u nás doma“, alebo môžu byť až fascinujúco podobné.

S objavom prvej exoplanéty vedci definitívne potvrdili, že okrem našich ôsmich planét existujú miliardy ďalších a to len v našej galaxii. Keď našli päťtisícu, vedci získali bohatý zoznam planét na študovanie ich atmosfér alebo povrchu. S príchodom Webbovho vesmírneho teleskopu astronómovia konečne získali do rúk nástroj umožňujúci preskúmať atmosféry iných svetov. Výsledky na seba nenechali dlho čakať a len pred pár dňami sa potvrdil prvý jasný nález oxidu uhličitého v atmosfére inej planéty.

Existuje šanca, že vedci natrafia na rovnakú planétu akou je naša Zem? Šanca existuje, no môže byť oveľa menšia, než sa prvotne predpokladalo. Podľa výsledkov štúdie z University of Naples neexistuje veľa planét, ktoré by mali tak bohatú biosféru ako naša Zem. Väčšina hviezd v našej galaxii sú červené trpaslíky – menšie a chladnejšie hviezdy ako naše Slnko. Vedci tvrdia že planéty na obežnej dráhe okolo týchto hviezd nedostávajú dostatok energie na to, aby sa rozbehla fotosyntéza na ich povrchu. Bez nej je len malá šanca na to, že sa vyvinie komplexný život.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close