SpravodajstvoVeda a výskum

Poznáte rozdiel medzi hoaxom a dôveryhodnou správou? Najobšírnejší výskum sa dostáva do mysle konšpirátorov

Vedci zo švajčiarskej univerzity analyzovali desaťtisíce textov aby zistili, ako vzniká konšpiračná teória

Viac tém súčasne, či menšia zrozumiteľnosť. Aj tak sa odlišujú konšpiračne písané texty od tých, ktoré sa nám pokúšajú priniesť pravdivé informácie. Vo svojom novom výskume, ktorý sa považuje za najobšírnejšiu vytvorenú prácu doteraz, sa vedci z švajčiarskej univerzity v meste Neuchâtel pokúšali nájsť rozdiel medzi konšpiračnými a nekonšpiračnými článkami.

Dokopy analyzovali až 96-tisíc textov a svoje výsledky nedávno publikovali vo vedeckom časopise Science Adances. Vo svojej práci sa zamerali hlavne na jazyk, ktorý autori konšpiračných článkov najčastejšie využívajú, napríklad pri citlivých témach COVID-19, atentát na prezidenta Kennedyho, alebo teroristický útok na dvojičky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Analyzovali sme 72-tisíc textov, ktoré ponúkali všeobecne akceptované fakty a 24-tisíc článkov označených ako konšpiračné,“ vysvetľuje jeden z autorov výskumu, Alessandro Miani.

Prvým opakujúcim sa trendom je odkazovanie v konšpiračných článkoch na iné konšpiračné teórie. Pomocou takejto skladby jednotlivých myšlienok a ideí sa autori pokúšajú „dokázať“ svoje slová. Pri konšpiračných článkoch si však môžeme všimnúť časté preskakovanie z jednej témy na druhú a to nie vždy tak súvislým spôsobom ako pri textoch, ktoré nám prinášajú dôveryhodné informácie.

Príkladom môže byť aj pandémia COVID-19. Počas obdobia jej trvania sme sa mohli stretnúť s celou radou rôznych konšpirácií, no konšpirátori sa v tomto prípade nebáli previazať pandémiu s nástupom 5G sietí, či miliardárom Billom Gatesom a „diabolským plánom farmaceutických spoločností“. Toto prepájanie konšpirácií ale nevzniká len tak. Už predchádzajúce výskumy dokázali, že konšpiráciám verí určitá skupina ľudí. Tí, ktorí majú tendenciu veriť rôznym sprisahaniam využívajú ďalšie nepotvrdené argumenty na podporu iných, opäť nepotvrdených argumentov.

Myslenie konšpirátora

Nový výskum je v súlade aj so staršími štúdiami, ktoré sa venovali konšpiráciám. Populárna téma je v tomto smere aj smrť princeznej Diany. Tú podľa názoru konšpirátorov zavraždili jej blízky ľudia. Zároveň sa hovorí aj to, že jej smrť bola fingovaná. V tomto prípade dokážu konšpirátori akceptovať aj protichodné informácie, ak neveria tomu, že jej smrť bola v skutočnosti tragická nehoda.

„Naša práca spojila informatiku s psychologickým výskumom. Cieľom bolo posunúť výskum dezinformácií dopredu. Odhaľovanie falošných správ a konšpiračných teórií sa väčšinou zakladá na overovaní faktov ľuďmi, no ich prácu by sme mohli v budúcnosti uľahčiť,“ hovorí Miani.

V práci sa vedeckému tímu podarilo objaviť niekoľko charakteristík, ktoré oddeľujú konšpiračnú správu od tej dôveryhodnej. Na základe toho by mohli výskumníci v budúcnosti vytvoriť automatizované algoritmy, schopné odhaliť rôzne HOAXY či konšpirácie. Výskum cieli na pochopenie psychologického fungovania konšpiračných teoretikov a to, ako sa konšpirácie tvoria a šíria. Práve konšpiračné teórie majú obrovskú moc ovplyvniť populáciu, napríklad vyvolaním strachu z očkovania. Zamedzenie ich šíreniu by preto bolo správnym krokom vpred.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close