HistóriaVeda a výskum
Močariská boli obľúbeným „cintorínom“: Ukrývajú však temné tajomstvo
Mimoriadne obšíry archeologický výskum dokazuje, že sa ľudia pochovávali v bahniskách a močariskách naprieč niekoľkými historickými obdobiami.
Výskum vedcov z University of Gothenburg dokázal, že pochovávanie ľudí v bahniskách a močariskách bolo u našich predkov z Európy pomerne bežné. Ľudia pochovaní na týchto nezvyčajných miestach vo väčšine prípadov zomreli násilnou smrťou.
V rámci archeologických prác autori štúdie preskúmali viac ako 1200 ostatkov z celej Európy. Najznámejšími bol muž z okolia farmy Bocksten a žena z oblasti Luttra. Ostatky pochované v močariskách a bahniskách sa však našli naprieč celou Európou. Vedci ich rozdelili do dvoch kategórií, na múmie a kostry. Múmie sa v týchto prostrediach dokázali zachovať mimoriadne dobre.
Príkladom je Muž z Bockstenu, ktorý žil v časoch stredoveku, no jeho ostatky sa prechovali dodnes. Vo väčšine prípadov sa však zachová len kostra človeka.
„Nikto sa zatiaľ nepozrel na prípad ako na celok. Vo väčšine prípadov sme študovali len tie najlepšie zachované múmie,“ tvrdí Sophie Bergerbrant, ktorá sa podieľala na novom výskume.
Štúdia je jednou z najväčších svojho druhu a v rámci nej sa autorom podarilo charakterizovať ostatky naprieč šiestimi historickými obdobiami. Posledné obdobie trvalo do 18. storočia. Keďže výskum odhalil pomerne veľké množstvo ostatkov, autori usúdili, že pochovávanie tiel v močariskách je niečo, čo má v Európe naozaj dlhú tradíciu. Korene tohto fenoménu vystopovali do čias mezolitu, približne do roku 8000 pred Kristom. Pochovávanie v močariskách a bahniskách sa začalo v Škandinávii a neskôr sa rozšírilo do celej severnej Európy.
„V rámci našej práce dokazujeme, že predchádzajúce výskumy zachovalých múmií nedokázali poskytnúť celý obraz o situácii. Všetky ľudské ostatky ukrývajú dôležité informácie a ich analýzou sme dospeli k novým záverom,“ vysvetľuje Bergerbrant.
Násilná smrť
Nielenže má pochovávanie v bahniskách a močariskách dlhú tradíciu, výskumníci zistili, že ľudia pochovaní v týchto oblastiach umreli špecifickým spôsobom. Drvivá väčšina zomrela násilnou smrťou. V niektorých prípadoch dokázali vedci zistiť príčinu smrti, v iných zas nie. Ukázalo sa, že niektorí zomreli následkom brutálneho útoku a ich telá boli ponechané v močariskách úmyselne. Predchádzajúce výskumy v tomto smere naznačili, že smrť mohla byť výsledkom obety, popravou zločincov, alebo iným druhom násilia.
Neprehliadnite
Nový výskum v tomto prípade prináša inú teóriu. Autori sa domnievajú, že veľa ľudí umrelo dôsledkom nehody alebo samovraždy. Niektoré močariská alebo bahniská boli „obľúbenejšie“ ako iné, vysvetľujú autori.
Objavili sa však aj prípady masových hrobov. V tomto prípade sa autori domnievajú, že do močiaru pochovávali padlých po veľkej bitke. Objavili sa však aj prípady, kedy naozaj telá umreli dôsledkom ľudskej obety. Niektoré močariská slúžili ako zhromaždisko pre kult a spolu s telami našli archeológovia aj zvieracie kosti, šperky, zbrane alebo iné artefakty. Autori veria, že niektoré močiare boli centrom pre miestne vierovyznanie.
