Veda a výskum

Prečo mali Neandertálci tak veľké nosy? V tomto dokázali prekonať aj moderného človeka!

Prvá úplná rekonštrukcia tváre Človeka neandertálskeho odhalila pár zaujímavostí zo života našich predkov.

Človek Neandertálsky sa vyznačoval svojimi charakteristickými črtami tváre. Viete, prečo mali tak veľké nosy?

V roku 2018 sa výskumníkom z austrálskej univerzity UNSW podarilo vytvoriť prvú úplnú rekonštrukciu lebky Človeka neandertálskeho. Táto analýza ukázala, že naši najbližší evoluční predkovia žili mimoriadne aktívnym životným štýlom a denne vydávali obrovské množstvo energie. Tomuto životnému štýlu sa prispôsobilo aj ich telo obzvlášť teda predĺžená tvár a veľký nos.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci rekonštrukcie vedci prichádzajú s teóriou, že dýchacími cestami Neandertálcov dokázalo prejsť pomerne veľké množstvo vzduchu. Kvôli konštrukcii ich dýchacích ciest teda dokázali dýchať približne dvakrát tak efektívnejšie ako moderní ľudia.

„Znamená to, že Človek neandertálsky dokázal dostať oveľa viac kyslíku do svojho tela, než musel prejsť na dýchanie ústami. Ak sa pozrieme na využívanie energie, dýchanie nosom je v tomto prípade oveľa efektívnejšie,“ vyjadril sa profesor Stephen Wroe, ktorý sa podieľal na rekonštrukcii neandertálskej lebky.

Wroe dodáva, že výsledky štúdie sú jasné. Tvár Človeka Neandertálskeho odzrkadľovala mimoriadne aktívny životný štýl. Tento druh prechádzal náročnými aktivitami na dennej báze, preto potrebovali oveľa viac kyslíku. Z archeologických výskumov vieme, že na rozdiel od Homo Sapiens Neandertálci nelovili svoju korisť na diaľku. Vedeli síce vrhať oštepy, no častokrát za svojou korisťou utekali.

Aktívny životný štýl a nízke teploty

Zároveň ale vieme, že Neandertálci žili počas poslednej doby ľadovej. Oveľa viac kyslíku potrebovali aj na to, aby sa jednoducho udržali v teple. Vedci sa ale prikláňajú k teórii, že veľké nosy a dýchacie cesty vznikli pravdepodobne kombináciou oboch faktorov.

V rámci výskumu rekonštruovali tri úplné modely lebiek Neandertálcov vrátane ich nosových dutín, ktoré sa len výnimočne zachovajú ako fosílie. Následne lebky porovnávali s lebkami Človeka rozumného a predpokladaného druhu Homo heidelbergensis. Spoliehali sa pritom na špičkové rekonštrukčné metódy, niektoré z nich využívané aj v praxi na plánovanie chirurgických zákrokov.

Po rekonštrukcii sa im podarilo vyvrátiť jednu dlho pretrvávajúcu teóriu. Niektorí výskumníci boli toho názoru, že lebky Neandertálcov sa vyvinuli špecifickým smerom preto, aby mohli naši predkovia silnejšie hrýzť. To podľa autorov výskumu nie je pravda.

Zistili však, že Neandertálci dokázali lepšie ohriať a zvlhčiť vdýchnutý vzduch. V tomto sa však moderným ľuďom nedokázali vyrovnať. Moderní ľudia, ani Homo heidelbergensis sa však Neandertálcom nedokázali vyrovnať v rýchlosti, akou dokázali vymieňať vzduch v pľúcach. Ako sme už spomenuli, Neandertálci dokázali za krátku dobu prijať veľké množstvo vzduchu, no zároveň ho dokázali rovnako rýchlo aj vydýchnuť. V tomto smere si držia prvenstvo dodnes.

Vieme, že Homo Sapiens istú dobu existovali po boku Neandertálcov a počas tohto obdobia mohli nažívať v úzko prepojených komunitách. Človek rozumný však lovil o niečo sofistikovanejšie. Nálezy poukazujú na to, že sme pomerne skoro prišli na to, ako si vyrobiť luk a šíp. To nám dalo obrovskú výhodu pri love alebo obrane územia. Človek neandertálsky bol síce sofistikovanejší, než sme spočiatku predpokladali, no nič nenasvedčuje tomu, že by používal na lov luk.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close