Je demokracia najhoršou formou vlády? Kritika Gréckych filozofov má svoj význam aj dnes

Sokrates, Plato, ale aj Voltaire, či Churchill, vnímali demokraciu ako zlú formu vlády. Čo však môžeme robiť?

Prečo je demokracia podľa gréckych filozofov najhoršia forma vlády?
Zdroj: Wikimedia (Public Domain)

Demokracia má vo svete pomerne dlhú históriu, ktorá nikdy nebola bez svojich múch. Dnes prikladáme demokracii veľkú váhu, no vo svojich počiatkoch na seba strhla obrovskú vlnu kritiky, ku ktorej sa pripojili najväčšie mysle histórie.

Jednou z nich bol aj Sokrates, grécky filozof, ktorý žil v rozmedzí rokov 469 až 399 pred Kristom. Ten sa považuje za jedného z najväčších kritikov demokracie, informuje portál Big Think. Počas jednej so svojich prednášok sa svojho kolegu, Adeimanta, opýtal kto by mal viesť výpravu na more: Náhodný občan alebo skúsený vetrom ošľahaný kapitán? Samozrejme, Adeimantus si zvolil kapitána a následne Sokrates prirovnal celú situáciu ku štátu. Prečo by mali smerovanie štátu určovať ľudia, ktorí nemajú s vedením žiadne skúsenosti?

Sokrates veril, že totalitný štát je najlepšou formou vlády, no mal podmienku. Ideálnym by bol v prípade, keď sa budúci diktátor vzdeláva celý život o tom, ako svoj štát viesť. V mnohých prípadoch chválil spartskú monarchiu ako dobrý spôsob vlády a počas toho kázal o vlastnostiach, ktoré má len hŕstka ľudí a ešte menej ľudí ich dokáže pochopiť. Inými slovami povedané, Sokrates pochyboval o tom, že bežný človek dokáže pochopiť, ako sa má riadiť štát.

Demokracia teda pre tohto filozofa nebola ideálnym spôsobom, ako riešiť veci. Okrem nepraktickosti zároveň naznačoval, že demokratické zriadenie je jednou z posledných fáz ideálneho štátu. Plato tvrdil, že demokracia sa ultimátne končí volaním ľudu po diktátorovi, ktorý by ich zachránil pred chaosom a problémami, ktoré demokracia vytvorila. Veril, že demokratické zriadenie končí nástupom tyrana.

Demokraciou opovrhovali aj liberálne založené osobnosti, napríklad francúzsky filozof Voltaire. Ten si ctil všetky slobody, či už išlo o slobodu slova alebo vierovyznania. Kataríne Veľkej sa však priznal, že na svete sa nikdy neudialo nič veľké, až na situácie, kedy jeden muž vďaka svojmu géniu a neústupnosti dokázal odraziť predsudky väčšiny.

Vývoj demokracie

V antickom Grécku prebiehala demokracia úplne inak, než je tomu dnes. Išlo o oveľa priamejšiu formu demokracie, teda pri voľbách ľud priamo rozhodoval o osude štátu. Dnes si síce volíme predstaviteľov, ktorí by mali mať skúsenosti s politikou a riadením štátu, no jeden hlavný problém ostáva – neinformovanosť.

Veľké percento ľudí nevie, ako voľby fungujú alebo sa nechajú „oklamať“ volebným plánom toho, či onoho politika bez toho, aby poznali jeho históriu a rozhodnutia, ktoré definovali jeho kariéru. Inými slovami povedané, hoci dnes nemáme priamo na starosti riadenie štátu, mnohí slepo zvolia do funkcie jedného alebo druhého.

Sokrates považoval nevedomosť za vrchol zla a vzdelanie ako jedinú záchranu pre demokraciu. Populácia, ktorá vie aké vlastnosti by jej líder mal mať, dokáže ľahko rozoznať vhodného kandidáta od podvodníka. Dnes to zároveň máme jednoduchšie. Ľudia sa už nepodieľajú priamo na vedení štátu, no musia mať určité vedomosti na to, aby si dokázali zvoliť dôstojného zástupcu.

Demokracia žne kritiku aj dnes, opovrhoval ňou aj Winston Churchill, ktorý sa považuje za zástancu demokratických ideálov. Stále však máme históriu, z ktorej sa môžeme ponaučiť, aby sme sa nestali „Sokratovou nočnou morou“.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre