Globálne otepľovania môže spôsobiť, že huby budú pre naše zdravie nebezpečnejšie
Autori novej štúdie upozorňujú, že teplom sa určité druhy húb stávajú rizikovejšie a môžu spôsobiť problémy aj zdravému človeku.
Svet je uprostred globálneho otepľovania, ktoré ohrozuje nielen naše poľnohospodárstvo, ale aj pobrežné komunity či zdravie ľudí celkovo. Dnes poznáme množstvo drobných vírusov a baktérií, ktoré nám znepríjemňujú život, no ako poukazujú v novej štúdii vedci z Duke University, objaviť by sa mohla nová hrozba, ktorou sú plesňové ochorenia.
Čo sa týka parazitických húb a plesní, niekoľko druhov sa ukázalo byť smrteľných pre ľudí s oslabenou imunitou. Čo sa však týka zdravých ľudí, druhy ako Candida, Aspergillus či Cryptococcus, nepredstavujú žiadnu hrozbu. Väčšine druhov sa totiž nedarí pri našej telesnej teplote.
Autori novej štúdie však varujú, že ak budú globálne teploty rásť, to všetko sa môže zmeniť. V rámci štúdie totiž vedci zistili, že vyššie teploty vedú k adaptácii druhov na iné podmienky. Tieto patogénne huby sa stávajú odolnejšie voči vyšším teplotám a tým pádom majú aj väčší potenciál napadnúť naše telo a vyvolať ochorenie.
Vyššie teploty spôsobujú to, že sa väčšie množstvo takzvaných „skákajúcich génov“ presúva po DNA. Tým sa zároveň mení spôsob, akým huba používa a reguluje svoje gény.
„Tieto mobilné prvky s najväčšou pravdepodobnosťou prispievajú k lepšiemu prispôsobeniu sa na prostredie počas infekcie. V tomto prípade by mohli procesy prebiehať ešte o niečo rýchlejšie, pretože teplo urýchľuje množstvo prebiehajúcich mutácií,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie Asiya Gusa.
Situácia sa môže zhoršiť
Čo sa týka patogénnych húb a iných plesňových ochorení, nejde o infekčné ochorenia v tradičnom slova zmysle. Ľudia si navzájom plesne nepredávajú, no spóry sa nachádzajú v ovzduší. Tie vdýchneme, no je na našom imunitnom systéme, aby s nimi bojoval. Samotné spóry sú väčšie ako vírusy, čiže bežné rúško by dokázalo zabrániť ich vdýchnutiu.
Neprehliadnite
„Ochorenia spôsobené hubami či plesňami, sú na vzostupe, kvôli vyššiemu percentu ľudí s imunitnými problémami,“ vysvetľuje Gusa.
Jeden problém je horšia imunita ľudí, no ďalší predstavujú vyššie teploty spôsobené globálnym otepľovaním. Škodlivé huby a plesne sa prispôsobujú teplejším podmienkam. V rámci laboratórneho výskumu autori štúdie zistili, že mobilizácia skákajúcich génov prebiehala vo väčšom množstve v laboratórnych myšiach ako v laboratórne vypestovanej kultúre.
„Zistili sme, že sa všetky tri prenosné elementy mobilizovali v myši, a to len desať dní po infekcii,“ hovorí Gusa.
Aj na základe experimentov vedci tvrdia, že zvyšovanie teplôt vplyvom globálneho otepľovania môže viesť k vývoju húb a plesní neočakávaným spôsobom. V ďalších výskumoch a zamerajú na štúdiu dobrovoľníkov, ktorí si prešli opakovanými plesňovými ochoreniami. Tie sa môžu objaviť znovu a s možnými genetickými úpravami. Autori štúdie tvrdia, že by sme aj tieto patogény mali brať vážne. Huby a plesne sa totiž môžu vyvíjať rýchlejšie, než predpokladáme.
Komentáre