Astronómovia našli „bublinu“ plnú galaxií, o ktorej hovoria, že ide o „fosíliu“ z obdobia po Veľkom tresku
Astronómovia objavili „bublinu“ plnú galaxií, ktorú nazvali Hoʻoleilana. Pochádza z obdobia krátko po Veľkom tresku a môže nám veľa prezradiť o expanzii vesmíru a ako vznikali rôzne štruktúry vo vesmíre.
Vedci z medzinárodného tímu astronómov nedávno oznámili nájdenie ohromnej bubliny galaxií v blízkom vesmíre. Táto obrovská štruktúra, ktorú popisujú v nedávno publikovanej štúdii, meria približne miliardu svetelných rokov v priemere a jej objav má potenciál prepísať naše chápanie rýchlosti expanzie vesmíru, ktorá je stále kontroverznou témou v oblasti kozmológie.
Tím vedený University of Hawai’i Institute of Astronomy tento ohromujúci objav nazval Hoʻoleilana, inšpirovaný havajským chantom, ktorý opisuje vznik vesmírneho poriadku. Túto objavenú štruktúru, ktorá je od našej galaxie vzdialená približne 820 miliónov svetelných rokov, možno nazvať aj „fosíliou“ z obdobia Veľkého tresku pred približne 13 miliardami rokov. Ide totiž o starodávny pozostatok z detského vesmíru. Samotná bublina sa skladá z predtým identifikovaných štruktúr, ktoré samé o sebe boli považované za jedny z najväčších usporiadaní hmoty vo vesmíre.
„Táto fenomenálna bublina je fosília z čias Veľkého tresku pred 13 miliardami rokov, keď vznikol vesmír,“ povedal Dr Howlett, jeden z autorov štúdie.
Čo robí tento objav ešte ohromujúcejším, je jeho obrovská veľkosť, ktorá prevyšuje mnohé z najväčších známych vesmírnych štruktúr vrátane Sloan Great Wall a Boötes Supercluster. Je to takmer, akoby sme našli nepoznaný kolos priamo v našom susedstve. Zaujímavosťou rovnako je, že astronómovia túto štruktúru nehľadali cielenie, našli ju náhodou. Doslova je takou veľkou, že o ňu „zakopli“, keď sa pozerali na jeden zo sektorov oblohy, ktorý analyzovali. Nižšie vo videu sa môžete pozrieť na odtlačok novo objavenej štruktúry.
Štruktúry tohto typu predpokladá aj teória Veľké tresku. Hoʻoleilana je považovaná za niečo, čo sa nazýva baryónová akustická oscilácia alebo BAO. Tieto oscilácie ponúkajú nezávislý spôsob merania rýchlosti expanzie vesmíru a zmien, ktoré súvisia so zmenami rýchlosti expanzie v priebehu času.
Pre tých, ktorí nevedia, tak BAO vznikli krátko po Veľkom tresku, keď sa vesmír ochladil a stala sa možnou tvorba atómov. Predtým bol vesmír plný plazmy a fotónov, čo bránilo tvorbe atómov. Keď sa vesmír ochladil, fotóny sa mohli spojiť s elektrónmi a protonmi, tvoriac atómy.
Neprehliadnite
Vedec Dr. Cullan Howlett z University of Queensland hovorí:
„Bonus tohto objavu je, že nám dáva jasnejší obraz o rýchlosti rozpínania vesmíru,“ povedal. „Naša analýza naznačuje, že keďže je táto bublina väčšia, ako sa očakávalo, vesmír sa rozšíril ďalej, než sa pôvodne predpokladalo. Rozdiely v meraniach rýchlosti rozpínania vesmíru sú momentálne pravdepodobne najväčším problémom v kozmológii a tento objav pridáva viac paliva do tejto konverzácie.“, dopĺňa.
Howlett upozorňuje, že tento objav má potenciál prepísať to, ako chápeme vesmír a jeho expanziu. Pozorovaním a analýzou vzorov v distribúcii galaxií v rámci BAO sa astronómovia môžu dozvedieť veľa o tom, čo viedlo k vzniku najväčších kozmických štruktúr vo vesmíre.
Vedci hovoria, že tu ale ich práca nekončí. Plánujú do budúcnosti využiť dáta z nasledujúcej generácie galaktických prieskumov vrátane Dark Energy Spectroscopic Instrument, aby preskúmali a potvrdili viac detailov o Ho’oleilana, BAO a rýchlosti expanzie vesmíru.
Komentáre