Archeológovia našli jednu z najstarších dielni, kde skorí predkovia ľudí spracúvali kamene
Obsidián sa považuje za jeden z materiálov, ktoré naši predkovia používali na výrobu nástrojov. Archeológovia objavili najstaršiu známu dielňu.
Približne 50 km od Addis Abeba, hlavného mesta Etiópie, sa nachádza archeologické nálezisko Melka Kunture. Toto nálezisko ukrýva usadeniny datujúce sa od 2-miliónov až po 5-tisíc rokov do minulosti. Radí sa medzi najvýznamnejšie náleziská, hneď po Olduvai Gorge v Tanzánii. V rámci novej štúdie veci z univerzity Sapienza odhaľujú zatiaľ najstaršiu dielňu, v ktorej naši predkovia spracovávali obsidián. Pre tých, ktorí nevedia, tak obsidián je výlevná hornina, ktorá vzniká pri rýchlom tuhnutí žeravej kyslej viskóznej lávy.
Objav sa datuje viac ako 1,2-milióna rokov do minulosti a v rámci štúdie autori odhaľujú, že už v tomto období bol tento druh sopečného skla spracovaný expertmi. Tí vedeli napriek krehkosti tohto materiálu vytvárať opakované a rovnaké tvary. Na mieste archeológovia neobjavili žiadne ďalšie nástroje. Veria preto, že konkrétne miesto sa v minulosti špecializovalo len na produkciu obsidiánových nástrojov.
„Objav považujeme za najstaršiu obsidiánovú dielňu, akú sme doteraz objavili. Predchádzajúce nálezy sa totiž datovali len 300-tisíc rokov do minulosti,“ vysvetľuje riaditeľka vykopávok, Margherita Mussi.
Spracovanie obsidiánu
Autori štúdie veria, že podmienky v minulosti boli na území dnešnej Etiópie iné ako pred miliónom rokov. Zvetrávanie usadenín mohlo odhaliť pomerne veľké obsidiánové guľôčky, ktoré si všimli naši predkovia. Tí mohli z týchto guľôčok vyrobiť nástroje. V oblasti Melka Kunture mohli naši predkovia spracúvať obsidián pomerne dlhú dobu. Predpokladá sa, že začať mohli už pred 2-miliónmi rokov, hoci v tomto prípade išlo o drobné úlomky, ktoré získali jednoduchším spôsobom z malých guľôčok.
„Tento objav značí pomerne dôležitý bod vo vývoji inteligencie našich predkov. Inovácia sa vo väčšine prípadov spája s kreativitou a v tomto kontexte môžeme hovoriť aj o jednom z prvých prípadov paralelného rozmýšľania. To znamená, že naši predkovia použili skúsenosti, nadobudnuté výrobou nástrojov z iného materiálu a použili ich aj na obsidiáne,“ tvrdí Mussi.
Autori štúdie poukazujú na to, že by sme nemali podceňovať inteligenciu a schopnosti našich predkov z obdobia skorého pleistocénu. Ako dokazuje aj objav obsidiánových nástrojov, naši predkovia sa dokázali prispôsobiť svojmu prostrediu celkom aktívne. Hoci so spracovaním obsidiánu začali pred 2-miliónmi rokov, len pred 1,9-miliónmi rokov začali produkovať väčšie fragmenty. Obsidián sa používal, no naši predkovia radšej využívali iné druhy sopečných hornín, napríklad čadič.
Výroba prvých nástrojov sa považuje za jeden z najdôležitejších míľnikov evolúcie. Predpokladá sa, že naši predkovia vyrobili prvé nástroje viac ako 2,5-miliónov rokov dozadu, v tomto prípade však išlo o jednoduché kamenné nástroje. Človekom vyrobené nástroje sa zároveň líšia od tých, ktoré si dokážu zaobstarať napríklad šimpanzy alebo opice. Človek získal jedinečnú schopnosť odštiepiť kusy kameňa a tým pádom vytvoriť nástroje vhodné na rezanie. Primáty vo väčšine prípadov využívali kamene ako „kladivá“ na rozbíjanie tvrdšej potravy.
Neprehliadnite
Výrobe prvých nástrojov sa venovali aj predchádzajúce štúdie. Tie praktickou cestou zistili, že vyrobiť pazúrik je mimoriadne jednoduché. Tento nástroj zároveň dokáže mimoriadne efektívne rozpoliť kosti, z ktorých predkovia získavali nutričnú kostnú dreň.
Komentáre