Viera sa s nami drží už odnepamäti: Prečo máme tendenciu vysvetľovať rôzne aspekty života nadprirodzenými javmi?
Od búrky, až po vraždu a vojny. Naprieč históriou nájdeme veľa prípadov, kedy človek hľadal pre niečo nadprirodzené vysvetlenie.
Viera je pre ľudí špecifická. Nech sa pozriete na akúkoľvek kultúru naprieč históriou, každá mala svoje vierovyznanie a vyznačovala sa špecifickými náboženskými rituálmi. V rámci novej štúdie autori zistili, že naprieč históriou sa nenájde civilizácia, ktorá by neverila v niečo nadprirodzené.
Lenže prečo máme ako ľudia potrebu veriť v niečo nadpozemské? Portál The Conversation vysvetľuje, že nám to môže pomáhať vysvetľovať javy, ktorým úplne nechápeme. Moderná veda sa snaží zodpovedať všetky veľké otázky o tom ako vznikol život, vesmír a všetko okolo nás. Ani dnes nemáme v rukách všetky odpovede, no ešte pred vznikom vedy toho bolo oveľa viac, čo nám nedávalo zmysel.
Naši predkovia si napríklad nedokázali vysvetliť búrku alebo prečo vznikali požiare, keď blesk zasiahol strom. Verili, že za týmito prirodzenými prejavmi počasia stála akási vyššia sila. Filozofi ako napríklad Henry Drummond alebo Friedrich Nietzsche si zastávali hypotézu, podľa ktorej sa na bohov obraciame v momente, kedy majú naše vedecké poznatky nejaké medzery.
V Čínskej a Kórejskej spoločnosti ľudia vysvetľovali zmenu vládcov božím zásahom, zatiaľ čo Kelti, Aztékovia alebo Egypťania verili, že za hviezdnymi cyklami sa ukrýva božia vôľa. Nemusíme ísť však ďaleko do minulosti, aby sme zistili ako to funguje. Nedávnu pandémiu COVID-19 mnohí veriaci vnímali ako istú formu božieho trestu.
Vieme teda, že človek si môže medzery v poznatkoch vysvetliť pomocou božskej bytosti. Vedci majú k dispozícii veľa historických príkladov, no aj napriek tomu vedia len veľmi málo o tom, čo konkrétne si môžu ľudia za božiu vôľu zameniť. Niektoré kultúry vysvetľujú sociálne fenomény pomocou božej vôle, iné kultúry nahrádzajú božstvami prírodné fenomény.
Neprehliadnite
Prečo veríme v nadprirodzené javy?
V rámci novej štúdie preto výskumníci preskúmali historické záznamy 114 odlišných spoločenstiev. V záznamoch hľadali známky nadprirodzených vysvetlení a následne zisťovali zdroj pre konkrétne vysvetlenia. Preskúmali kočovné kultúry lovcov-zberačov, rybárske či poľnohospodárske spoločenstvá a pozreli sa aj na modernú civilizáciu.
Spoločenstvo Cayapa sa nachádza v ekvádorskom dažďovom pralese a títo ľudia veria, že za blesky je zodpovedný „duch búrky“, ktorému sa leskne meč zakaždým, keď ide do bitky. Čo sa týka indiánskeho kmeňa Komančov, tí zas vysvetľovali vojny pomocou snov, ktoré im vyvolali rôzne látky.
Vedci rozdelili vierovyznania na dve kategórie. Prvou je viera, ktorá nadprirodzenými javmi vysvetľuje prírodné fenomény. Druhou kategóriou je viera, ktorá nadprirodzenými javmi vysvetľuje sociálne fenomény. Autori výskumu zistili, že civilizácie oveľa častejšie vysvetľovali nadprirodzenom prírodné fenomény.
Čo sa týka moderného kresťanstva, vo svojej podstate ide o veľmi sociálne zameranú vieru. Mnohí veriaci ju používajú ako morálny kompas, nie nástroj na pochopenie počasia. Rovnako aj Biblia ponúka vysvetlenie pre mnohé sociálne fenomény. Príbeh Kaina a Ábela popisuje vraždu, zatiaľ čo Kniha Jozuova opisuje vojn, ktorá zničila starobylé mesto Jericho.
Autori výskumu tvrdia, že väčšie a komplexnejšie civilizácie si postupom času začnú prestávajú pomocou viery vysvetľovať prírodné úkazy a opisujú skôr sociálne fenomény. Jedným z možných vysvetlení je, že ľudia vo veľkých civilizáciách si už až tak nedôverujú, čo môže viesť k novým vysvetleniam pre nepochopené javy.
Komentáre