SpravodajstvoVeda a výskum

Máte radšej teplo ako zimu? Štúdia odhalila, že ak žijete v tomto type prostredia, máte väčšiu šancu na dlhší život!

Autori novej štúdie tvrdia, že nižšia teplota prostredia môže viesť k zdravšiemu a dlhšiemu životu.

Máte radšej leto alebo zimu? Možno už čoskoro zmeníte názor, pretože vedci z Univerzity v Kolíne v novej štúdii dokázali, že nižšie teploty môžu viesť k dlhšiemu a zdravšiemu životu.

Chlad totiž aktivuje očisťovacie mechanizmy buniek a tie rozkladajú škodlivé proteíny, ktoré sa v nich hromadia. To znamená, že človek má nižšie riziko na vývoj rôznych chorôb, ktoré si spájame so starnutím. Výsledky tejto štúdie potvrdzujú aj výskumy, publikované za posledné roky. V rámci nich výskumníci dokázali, že rozličné organizmy sa pri nižších teplotách dožívajú dlhšie.

Odoberajte Vosveteit.sk aj cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Čo však predchádzajúce výskumy nezistili je to, ako tieto procesy fungujú. Autori novej štúdie použili v rámci práce model bezstavovca Caenorhabditis elegans a kultivované bunky človeka. V oboch prípadoch bunky obsahovali gény dvoch neurodegeneratívnych ochorení. Obe ochorenia sa charakterizujú hromadením škodlivých proteínov.

Či už ide o bezstavovca alebo ľudské bunky, v oboch prípadoch chlad zabránil hromadeniu škodlivých proteínov. Priaznivý účinok sa objavil už pri miernom poklese teploty.

„Ak si zhrnieme dokopy všetky poznatky, zistíme že chlad nás ovplyvňoval naprieč celou evolučnou cestou. V našej práci dokazujeme, že chlad môže viesť k dlhšiemu životu a nižšiemu riziku chorôb spojených so starnutím,“ vysvetľuje profesor David Vilchez, jeden z autorov štúdie.

Dlhší život

Riziko vývoja neurodegeneratívnych ochorení stúpa s vekom. Ide napríklad o Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu a Huntingtonovu chorobu, či ALS. Hoci v rámci experimentov skúšali vplyv chladu len na bezstavovca C. elegans a ľudské bunky, autori veria, že výsledky možno uplatniť aj na iné živočíšne druhy. Rovnako sa domnievajú, že priaznivý účinok chladu nastáva aj v prípade iných neurodegeneratívnych chorôb.

Extrémne nízke teploty organizmom škodia, to už je roky známe, vysvetľujú autori. Mierne zníženie teploty však môže mať blahodarné účinky. Cicavce si udržujú svoju teplotu v úzkom spektre bez ohľadu na to, akú teplotu má ich prostredie. Ak však znížime telesnú teplotu myší len o pol stupňa Celzia, tie môžu žiť o niečo dlhšie.

Čo sa týka človeka, naša teplota sa pohybuje od 36,5 až do 37 stupňov. Počas spánku sa ale môže znížiť až na 36 stupňov. Ak by naša teplota náhle klesla na 35 stupňov, hrozilo by nám už podchladenie. Zaujímavosťou ale je, že niektoré štúdie naznačujú, že naša teplota klesá každé desaťročie o 0,03 stupňa Celzia. Autori štúdie naznačujú, že postupne by sme sa mohli dožiť možno až 160 rokov.

Žiť takmer dve storočia znie síce lákavo, no vedci ešte neprinášajú jasné výsledky. Ich práca pokračuje aj naďalej a v budúcnosti sa budú taktiež venovať skúmaniu účinku chladu na ľudské telo.

Pridajte si Vosveteit.sk do svojho informačného kanála Google News.
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close