SpravodajstvoVeda a výskum

Aj pod povrchom Zeme môžu existovať „hory“: Tie najvyššie schovávajú Everest do vrecka!

Výskumníci vo svojej novej práci lepšie charakterizujú záhadnú vrstvu, ktorá sa má nachádzať na hranici jadra a zemského plášťa.

Prostredníctvom seizmických meraní zemského vnútra sa výskumníkom z University of Alabama podarilo odhaliť vrstvu medzi jadrom a plášťom planéty. Tá je podľa dostupných informácií hustá, ale pritom tenká. Autori štúdie predpokladajú, že ide o ponorené oceánske dno.

Už predchádzajúce výskumy si túto vrstvu všimli, no vedci natrafili len na izolované časti. Tentokrát sa na vrstvu pozreli lepšie a najnovšie dáta potvrdzujú, že by skutočne mohlo ísť o oceánske dno, ktoré pokrýva hranicu medzi jadrom planéty a zemským plášťom. Táto vrstva vznikla dávno, keď sa pohybom tektonických platní časť oceánskej kôry dostala hlbšie do interiéru planéty.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Seizmické vyšetrovania nám prinášajú detailné dáta z interiéru planéty. Pomocou nich nachádzame rôzne štruktúry, ako aj v prípade našej novej práce. Teraz si ale všímame, že táto vrstva je oveľa komplikovanejšia, než sme predpokladali,“ tvrdí doktorka Samantha Hansen, ktorá viedla novú štúdiu.

Vrstva sa nachádza približne 3-tisíc km pod povrchom planéty. Nachádza sa na hranici, kde sa stretáva pevný a kamenný zemský plášť s roztaveným kovovým vonkajším jadrom planéty. Naprieč touto hraničnou vrstvou môžu vedci pozorovať zmeny vo fyzikálnych vlastnostiach, ktoré sú oveľa výraznejšie než rozdiel medzi povrchom planéty a vzduchom nad ním.

Autori novej štúdie sa túto hraničnú oblasť pokúsili lepšie pochopiť. Pomohli im pritom seizmické nástroje, ktoré spustili počas štyroch expedícii na Antarktídu. Prístroje zbierali dáta tri roky. Podarilo sa im vytvoriť veľmi detailný pohľad na celú južnú pologuľu a zároveň nazrieť aj na hraničnú vrstvu medzi jadrom planéty a zemským plášťom.

Hory pod povrchom planéty

Vrstva je oproti známejším zemským vrstvám mimoriadne tenká, počíta sa len v desiatkach kilometrov. Zároveň vytvára región, kde dochádza k výraznému spomaleniu seizmických vĺn. Ako už autori štúdie naznačili, táto vrstva môže byť tvorená oceánskym dnom, ktoré sa ponorilo až k jadru planéty. Vieme totiž, že hustejšie vrstvy klesajú smerom nadol. Oceánske dno sa do interiéru planéty môže dostať keď sa stretnú dve tektonické platne a jedna sa podsunie pod druhú. Tieto oblasti nazývame subdukčné zóny.

Výskumníci vysvetľujú, že ultrapomalé zóny, teda regióny kde sa seizmické vlny šíria pomalšie, sú niečo ako „hory“ na hranici jadra a zemského plášťa. Niektoré sú ozaj drobné s hrúbkou len niekoľkých kilometrov, no iné môžu byť hrubšie ako 20 km.

„Z Antarktídy sme si odniesli tisíce seizmických meraní. Na základe toho sme usúdili, že sa pozeráme na hory, ktoré sa nachádzajú pri jadre našej planéty. Tie najvyššie z nich môžu päťnásobne prekonávať Mount Everest.“ vysvetľuje Hansen.

Ide o dôležité štruktúry, ktoré by mohli vplývať na to, ako z jadra planéty uniká teplo. Autori sa domnievajú, že oceánske dno sa môže v tejto vrstve dostať do horúcich štruktúr a preniknúť na povrch počas sopečnej činnosti.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close