SpravodajstvoTechnológie

Vedci odpovedali, kedy nás nahradí umelá inteligencia. Obávajú sa zániku ľudstva?

Viac ako 2 500 vedcov vyjadrilo svoje odhady, kedy umelá inteligencia plne nahradí ľudskú prácu či šance, že bude viesť k zániku ľudstva.

Výskumníci sa pýtali vývojárov umelej inteligencie na názory, kedy umelá inteligencia úplne automatizuje všetku ľudskú prácu, či aká je šanca, že bude viesť k zániku ľudstva.

K vyplneniu dotazníku bolo oslovených viac, ako 20 000 vývojárov umelej inteligencie, ktorí v roku 2022 publikovali v aspoň jednom zo šiestich najväčších vedeckých výstavísk týkajúcich sa umelej inteligencie. Dotazníka sa zúčastnilo viac, ako 2 500 respondentov. Výsledky štúdie zverejnili v januári 2024.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Napriek tomu, že vývojári umelej inteligencie taktiež nie sú jasnovedci, môžeme usúdiť, že k svojim predpovediam majú lepšie východiskové pozície, nakoľko oproti bežnému obyvateľstvu sa profesionálne venujú vývoju umelej inteligencie.

Kedy nás umelá inteligencia predbehne?

Výskumníci sa vývojárov pýtali, kedy odhadujú, že umelá inteligencia bude schopná robiť výskumníkmi definované veci. Na väčšinu daných úloh, ako napríklad napísanie Python kódu, historickej eseje, plynulé prekladanie textu, alebo skomponovanie novej popovej piesne umelá inteligencia potrebuje podľa jej vývojárov iba pár rokov.

61% vedcov si myslí, že je nepravdepodobné, aby umelá inteligencia bola v roku 2028 schopná opísať dôvody, prečo užívateľom podala konkrétnu odpoveď.

Vývojári AI odpovedali na otázku, kedy bude umelá inteligencia schopná prekonať človeka v akejkoľvek úlohe. V priemere stanovili vedci 50% pravdepodobnosť naplnenia tohto tvrdenia na rok 2047. Pre porovnanie, v rovnakej štúdii z roku 2022 stanovili 50% pravdepodobnosť prekonania človeka umelou inteligenciou na rok 2060, čo bolo o 13 rokov viac, než v najnovšom dotazníku z roku 2023.

automatizácia umelou inteligenciou
Graf odhadov automatizácie všetkých úloh umelou inteligenciou. Zdroj: Štúdia publikovaná na aiimpacts.org

Výskumníci sa tiež vývojárov spýtali, kedy bude umelá inteligencia schopná nahradiť človeka v akejkoľvek pracovnej pozícii. 50% pravdepodobnosť v priemere vývojári stanovili na rok 2116. V rovnakej štúdii z roku 2022 to bol ešte rok 2164. Za rok sa teda mienka vedcov o automatizácii každej pracovnej pozície umelou inteligenciou zmenila o 48 rokov.

V odhadoch na nahradenie každej úlohy i každého povolania boli v odpovediach odvážnejší Ázijci, ktorí tipovali nahradenie umelej inteligencie o 11 rokov skôr, ako priemerne odpovedali vedci zo zvyšku sveta.

AI má o 20 rokov hovoriť ako expert, o prebratie moci sa podľa vedcov nepokúsi

Výskumníci mali za úlohu predpovedať, aké vlastnosti má mať umelá inteligencia v roku 2043.

Viac, ako 80% z nich sa zhodlo na tom, že je pravdepodobné, že umelá inteligencia bude hľadať neočakávané spôsoby dosahovania cieľov, a že bude schopná hovoriť ako expert na väčšinu tém.

Najmenej sa vedci stotožnili s výrokom, že umelá inteligencia vykoná akcie na získanie moci. Za pravdepodobné to považuje menej, ako 20% vedcov.

Predpovede správania umelej inteligencie od vedcov
Predpovede správania umelej inteligencie od vedcov. Zdroj: Štúdia publikovaná na portáli aiimpacts.org

Čoho sa vedci boja?

Vedci odpovedali i na to, ktoré veci týkajúce sa umelej inteligencie v nich vyvolávajú najväčšie obavy.

„Podstatné“ alebo „extrémne“ obavy vyvolávajú vo vedcoch najviac nasledovné veci:

  • šírenie falošných informácií, napríklad deepfakov (86%).
  • trend veľko-škálovej manipulácie verejnou mienkou (79%).
  • umožnenie výroby mocných nástrojov nebezpečným skupinami ľudí (napríklad počítačové vírusy) (73%).
  • zhoršenie ekonomickej nevyrovnanosti kvôli neproporcionálnemu profitovaniu istých osôb (71%).

Najmenšie obavy z ponuky výrokov vo vedcoch vyvoláva tvrdenie, že v dôsledku automatizácie práce ľudia budú mať problém nájsť si zmysel života. Obáva sa toho menej, ako 40% opýtaných.

obavy vedcov z umelej inteligencie
Obavy vedcov z umelej inteligencie. Zdroj: Štúdia publikovaná na portáli aiimpacts.org

70% vedcov tvrdí, že pri výskume umelej inteligencie by mala byť viac prioritizovaná bezpečnosť. Menšiu prioritizáciu bezpečnosti si praje len 8% opýtaných.

Vedcom bol v dotazníku predložený výrok, ktorý vraví, že pokročilá umelá inteligencia dá človeku to, čo si žiada, nie to, čo v skutočnosti potrebuje. 54% vedcov tvrdí, že je to veľmi dôležitý problém. Za priemerne dôležitý problém to považuje 32% vedcov.

31% vedcov tvrdí, že tomuto problému by sa v súčasnosti mala dávať vyššia priorita. 30% naopak vraví, že by sa mu mala v súčasnosti prikladať menšia priorita.

57% vedcov si myslí, že tento problém je náročnejší, ako ostatné problémy. Že je tento problém oproti ostatným jednoduchší, si myslí len 13% vedcov.

Aké dopady bude mať umelá inteligencia na ľudstvo?

Vedci odpovedali na otázku, aká je pravdepodobnosť dobrých a zlých dopadov automatizácie úloh umelou inteligenciou naľudstvo. Každú z možností mali vyjadriť percentuálne:

  • extrémne dobré dopady (napríklad rapídny rast ľudskej prosperujúcnosti): 23% aritmetický priemer, 10% medián.
  • v priemere dobré dopady: 29% aritmetický priemer, 25% medián.
  • neutrálne dopady: 21% aritmetický priemer, 20% medián.
  • v priemere zlé dopady: 18% aritmetický priemer, 15% medián.
  • extrémne zlé dopady (napríklad zánik ľudstva): 9% aritmetický priemer, 5% medián.

Vedci sú teda v otázke dopadov umelej inteligencie nezhodní. Vo všeobecnosti však vládne skôr dobré presvedčenie v dopady umelej inteligencie na ľudstvo.

predpoveď vedcov na dopad umelej inteligencie na ľudstvo
Predpoveď vedcov na dopad umelej inteligencie na ľudstvo. Zdroj: štúdia publikovaná na portáli aiimpacts.org

Záver

Výskum poukázal na to, že rozdielne názory na umelú inteligenciu sú aj vo vedeckej obci, nie len v bežnej populácii. Vo všeobecnosti však vedci majú voči umelej inteligencii menší strach ako bežná populácia.

Tiež si môžeme vziať poučenie, že by sme sa nemali zaoberať katastrofickými scenármi, ako z Terminátora, ale oveľa viac sa nás dotýka nebezpečenstvo šírenia dezinformácií, propagandy a okrádania ľudí na internete prostredníctvom podvodov. S týmito vecami máme, koniec koncov, problém aj bez umelej inteligencie.

Na záver, posledný údaj: 84% vedcov si myslí, že strach ľudí z umelej inteligencie je do istej alebo výraznej miery spôsobený neporozumeniu jej vývoja.

Aby sme teda mohli určiť, v čom je umelá inteligencia nebezpečná, potrebujeme o nej prijímať informácie práve od vedcov, ktorí ju skúmajú. Až na základe vzdelaného úsudku totiž môžu vznikať regulácie, ktoré efektívne chránia obyvateľov pred umelou inteligenciou, no pritom nezastavia pokrok s ňou spojený. Ten sa totiž, ako história ukazuje, ajtak zastaviť nedá.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Zobraziť komentáre
Close
Close