Exoplanéta WASP-107b je spomedzi všetkých objavených planét naozaj unikátom. Astronómovia ju označujú aj ako planétu z “cukrovej vaty”, kvôli jej extrémne nízkej hustote.
S pokročilými kozmickými observatóriami, ako napríklad Webbovým vesmírnym teleskopom, astronómovia pomaly ale isto začínajú skúmať atmosféry exoplanét, ktoré sa od nás nachádzajú vzdialené desiatky svetelných rokov. Konkrétne WASP-107b od nás leží približne 200 svetelných rokov a astronómom z Johns Hopkins University sa podarilo niečo ešte významnejšie. Podarilo sa im nahliadnuť do interiéru tejto exoplanéty.
Svoje objavy opisujú v štúdii, ktorá je prvou štúdiou, ktorej sa podarilo zaznamenať hmotnosť jadra planéty mimo našej sústavy. Ako však autori priznávajú, v tomto smere kúsok “podvádzali”.
“Pozrieť sa dovnútra planéty vzdialenej stovky svetelných rokov sa zdá takmer nemožné. Ak ale poznáme hmotnosť, polomer, atmosférickú kompozíciu a teplotu interiéru, potom máme k dispozícii všetky časti skladačky na to, aby sme získali predstavu o tom, čo je vo vnútri a aké ťažké môže byť jadro planéty,” vyjadril sa David Sing, vedúci novej štúdie.
Výskum ukázal, že exoplanéta má približne tisíckrát menej metánu než sa očakávalo a jadro s hmotnosťou 12-násobku hmotnosti zemského jadra. Samotnú exoplanétu pritom obaľuje žeravá atmosféra, ktorá je “mäkučká ako vata”. Nízku hustotu má planéta preto, lebo má veľkosť Jupitera, no len desatinu jeho hmotnosti.
WASP-107b má v sebe metán, plyn, ktorý je na Zemi základným stavebným blokom života. Napriek tomu vedci nepredpokladajú, že by sa na planéte mohol nachádzať život. Exoplanéta sa nachádza mimoriadne blízko pri svojej hviezde a zároveň nemá pevný povrch.
Horúce gigantické jadro
Astronómovia momentálne chcú odhaliť viac planét, ktoré by sa podobali na plynné obry v našej Slnečnej sústave. Ide o planéty bohaté na metán. Na druhú stranu výrazne nižšie hodnoty metánu bolo to, čo vedcov na exoplanéte upútalo. Momentálne nevedia vysvetliť, prečo sú hodnoty tohto plynu tak nízke.
Nové merania naznačujú, že molekuly metánu sa premenia na iné zlúčeniny, keď sa dostávajú z interiéru planéty do vyšších vrstiev atmosféry. Okrem metánu sa vedcom podarilo objaviť stopy oxidu siričitého, vodnej pary, oxidu uhličitého a oxidu uhoľnatého. Tu sa ukázalo, že WASP-107b má viac ťažkých prvkov ako Urán alebo Neptún.
Autori štúdie zároveň predpokladajú, že “nadýchanosť” planéty má na starosti horúce jadro. Pozorovanie s Webbovým vesmírnym teleskopom toto podozrenie potvrdilo. Autori tvrdia, že horúce jadro mení chémiu celej planéty. Presnejšie teplo ničí metán a spôsobuje zvýšené hodnoty oxidu uhličitého a oxidu uhoľnatého.
Nové pozorovania predstavujú doteraz najsilnejšie prepojenie interiéru exoplanéty s tým, čo sa deje v jej vyšších atmosférických vrstvách. Momentálne vedci zisťujú, čo udržiava jadro tejto exoplanéty horúce.
