Považovali by sme sa za ľudí, ak by naši predkovia prežili?
Čo robí človeka človekom? Mnoho vlastností, ktoré považujeme za jedinečné nachádzame v celej živočíšnej ríši.
Človek ako druh existoval približne 2-milióny rokov, no Homo sapiens, moderní ľudia, sa výrazne líšia od svojich predkov. Dnes žijeme v obrovských mestách, pomocou smartfónu sa dokážeme spojiť s druhou stranou planéty a dokonca sme aj pristáli na Mesiaci.
Niet pochýb o tom, že ľudia ako druh prešli dlhú cestu. Existuje však moment, kedy sme sa stali „človekom“? Možno za ľudí považovať aj šimpanzov alebo australopitekov? Na túto otázku odpovedá portál The Conversation. V histórii sa odpoveď hľadá ťažko, no mytológia nám ponúka jasnú odpoveď na to, kedy sa ľudia stali ľuďmi.
Kresťanstvo pozná príbeh Adama a Evy, ktorí si odhryzli z jablka poznania a získali predstavu o dobre a zle. Starogrécka mytológia nám ponúka príbeh Prométea, ktorý z hliny vymodeloval ľudí a dal im oheň. Moderná veda nás ale učí, že zmena neprišla až tak rýchlo, ako hovoria mýty. Namiesto toho prichádzala postupne, generáciu po generácii a neexistuje žiaden jednotný moment, ktorý možno považovať za vznik človeka.
Existuje niekoľko míľnikov v evolúcii druhu Homo, no tie prichádzali na časovej osi miliónov rokov. Jednou z definujúcich zmien sa stal vývoj protichodného palca, vďaka ktorému sme mohli lepšie uchopiť prvé nástroje a pracovať s nimi. Ďalším významným míľnikom bolo aj to, keď sme sa postavili na dve nohy.
Z vedeckého hľadiska sme stále zvieratá, no ak sa pozriete okolo seba, ani jeden živočích na planéte nedokáže to, čo dokážeme my. Poznáme jazyk, ktorý nám slúži nielen na komunikáciu, ale aj vysvetľovanie abstraktných myšlienok. Zároveň sme kreatívni a dokážeme vytvárať obrazy, hudbu či kozmické rakety, ktoré nám umožňujú navštíviť iné svety. Svet okolo nás nevnímame taký, aký je, no interpretujeme si ho po svojom a dokážeme si so zatvorenými očami predstaviť miesto, ktoré sa diametrálne líši od našej Zeme. Dalo by sa povedať že každý človek je vesmírom samým o sebe, no možno nie sme až taký jedineční, ako si myslíme.
Neprehliadnite
Čo nás robí ľuďmi?
Portál The Conversation vysvetľuje, že človek sa charakterizuje mnohými vlastnosťami, ktoré považujeme za výnimočné a nám vlastné. Paradoxne ide o vlastnosti, ktoré môžeme pozorovať v celej zvieracej ríši, hoci iné živočíchy ich nemusia mať vyvinuté do takej miery ako my.
Primáty sú vynikajúcim príkladom. Vo viacerých prípadoch bolo pozorované, ako si dokážu primáty vyrobiť jednoduché nástroje, dokonca aj zbrane. Táto sada nástrojov sa líši zo skupiny na skupinu, čo možno charakterizovať ako odlišné kultúry. Primáty zároveň dokážu komunikovať pomocou gest, alebo verbálne.
Ďalšou z kľúčových charakteristík je náš veľký mozog. S nástupom druhu Homo habilis sa po prvýkrát v histórii stalo, že veľkosť ľudského mozgu prekonala veľkosť mozgu iných primátov. Práve väčší mozog nám umožnil vytvoriť prvé nástroje. Potom začala evolúcia človeka napredovať o niečo rýchlejšie, no zatiaľ nevieme prečo.
Človek neandertálsky mal mozog podobný nášmu. Posledné výskumy naznačujú, že tento druh nebol až tak primitívny, ako sme si spočiatku mysleli. Neandertálci sa vyznačovali inteligenciou, kultúrou a schopnosťami porovnateľnými s prvými Homo sapiens. Dnes sme možno „pánmi planéty“, žijeme v obrovských mestách a skúmame iné planéty, no ako sme spomínali na začiatku, možno nie sme až takí odlišní ako iné živočíchy. Vedci nedokážu zatiaľ povedať čo nás robí ľuďmi, no možno už o pár rokov nájdu odpoveď, ktorá nás všetkých prekvapí.
Komentáre