Ako je možné, že dinosury narástli do kolosálnych rozmerov? Tajomstvo sa ukrýva vo vnútri ich kostí
V rámci nového výskumu vedci odhalili bublinovú štruktúru dinosaurích kostí. Bez nej by sa pravdepodobne zrútili pod vlastnou váhou.
Kedysi dávno na našej planéte žili naozaj gigantické tvory. Tie najväčšie dinosaury mohli byť rovnako veľké ako päťposchodová budova a mnohí vedci sa zamýšľali nad tým ako je možné, že dokázali dorásť do tak impozantných rozmerov.
Koncom minulého roka sa na portáli Nature objavila štúdia, ktorá nám prináša žiadané odpovede. Tajomstvo sa môže ukrývať v štruktúre dinosaurích kostí, ktorú portál The Conversation prirovnáva k obľúbenej „bublinkovej čokoláde“. Možno je to zvláštne prirovnanie, no predstavte si kosti, vyplnené vzduchovými bublinami. Tie sa vyvinuli naprieč históriou niekoľkokrát a nezávisle od seba.
Ako vysvetľujú autori štúdie, duté kosti so vzduchovými bublinami sa vyvinuli pri pterosauroch, theropodoch a sauropódomorfoch. V rámci štúdie sa výskumníci zamerali na obdobie pred približne 233-miliónmi rokov. Ak hovoríme o evolúcii tak treba spomenúť, že s rozmnožovaním živočíchov sa občas objavia náhodné varianty genetického kódu, ktoré sa neskôr lepšie vyvinú. Niekedy sa ale stane, že sa rovnaká vlastnosť objaví znova a znova. To je jasným znakom, že ide o mimoriadne dôležitú vlastnosť.
V rámci štúdie vedci skúmali špeciálnu formu dutých kostí, ktorá pomohla dinosaurom zredukovať váhu a priniesla im väčšiu silu. Pomocou CT vyšetrení študovali fosílie kostí dávnych dinosaurov. Táto metóda im umožnila nahliadnuť dovnútra bez toho, aby fosílie poškodili. Všimli si, že vzduchom vyplnené kosti nemal žiadny spoločný predok troch vyššie spomínaných rodov. Znamená to teda, že všetky rody si museli túto štruktúru kostí vyvinúť nezávisle od seba a každý to dokázal trochu odlišným spôsobom.
Príklad konvergetnej evolúcie
Vzduchové bubliny s najväčšou pravdepodobnosťou viedli k vyšším hladinám kyslíku v krvi dinosaurov. Obdobie triasu sa vyznačuje horúcim a suchým podnebím, čiže viac kyslíku v krvi by efektívnejšie ochladzovalo telá týchto gigantov. Vďaka tomu sa mohli rýchlejšie presúvať. Zároveň by takáto bublinová štruktúra spevnila internú štruktúru kostí a poskytla väčšiu plochu pre napojenie veľkých svalov. Vďaka tejto štruktúre mohli kosti dinosaurov dorásť do väčších rozmerov bez toho, aby týchto tvorov zaťažili.
Neprehliadnite
Podobnou štruktúrou kostí sa vyznačujú aj žijúce vtáky, potomkovia dinosaurov. Ide o základnú charakteristiku, ktorá im umožňuje efektívne lietať. Ďalším príkladom je aj lebka slona. Vyznačuje sa podobnou bublinovou štruktúrou. V tomto prípade umožňuje obriemu zvieraťu otáčať hlavou a ťažkými klami bez toho, aby preťažila svaly na krku.
Ako vysvetľujú vedci, evolučný odkaz dinosaurov môžeme nájsť aj v moderných živočíchoch Zeme. To, čo pred miliónmi rokov poskytovalo evolučnú výhodu pomáha prežiť a fungovať aj dnes žijúcim živočíchom. Dokonca aj ľudská lebka má jednu vrstvu, ktorú tvorí špongiovitá, bublinová vrstva kosti. Ak sa určitá vlastnosť vyvinie niekoľkokrát nezávisle od seba, hovoríme o konvergentnej evolúcii. Nemusíme si ju všímať len na kostiach, ale aj na iných charakteristikách. Netopiere rovnako ako vtáky, majú schopnosť lietať, no ak sa pozriete na štruktúru ich krídel, tie fungujú na diametrálne odlišnom princípe.
Komentáre