Veda a výskum

Postavili sme sa na dve nohy v korunách stromov alebo otvorenej krajine?

Schopnosť chodiť po dvoch nohách je pre človeka typická, no ako sme sa ku nej dopracovali?

Moment kedy sa naši predkovia postavili na dve nohy značí jeden z najdôležitejších míľnikov evolúcie človeka. Dlhú dobu antropológovia predpokladali, že schopnosť stáť vzpriamene si naši predkovia vyvinuli v lesoch počas zbierania ovocia. Táto teória ale nemusí byť správna.

V rámci nového výskumu vedci z University of Michigan tvrdia, že život v otvorenej krajine a konzumácia listov bola tým, čo viedlo našich predkov k vzpriamenému postoju. Ovocie rastie na tenších častiach konárov a ak sa k nemu veľké opice chcú dostať, musia vedieť ako rozložiť svoju váhu. Ľahšie to dosiahnu ak sú na dvoch nohách, pretože sa môžu prednými končatinami zachytávať rôznych vetiev stromu. Takýmto spôsobom získavajú ovocie moderné primáty.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Antropológovia aj na základe tohto teoretizovali, že podobným spôsobom získavali potravu aj naši predkovia, no tí sa postupom času naučili stáť vzpriamene. V rámci novej štúdie však výskumníci preskúmali 21-miliónov rokov starú fosíliu druhu Morotopithecus, ktorá ponúkla výskumníkom o čosi iný príbeh.

Na základe výskumu tejto fosílie vedci naznačili, že prvé primáty sa mohli živiť listami a žili na území, ktoré sa vyznačovalo otvorenými trávnatými oblasťami. Toto prostredie mohlo nakoniec našich predkov prinútiť k tomu, aby sa vystreli.

„Fosília jasne naznačuje, že tento druh bol aspoň čiastočne vzpriamený. Domnievali sme sa preto, že musel žiť v lese a živiť sa ovocím zo stromov. Čoraz viac dôkazov ale naznačovalo, že sa tieto primáty živili lístím. Ďalším prekvapením bolo, že žili v otvorenej oblasti,“ vysvetľuje Laura MacLatchy, jedna z autorov štúdie.

Ako sa naši predkovia postavili na dve nohy?

Okrem fosílie morotopitheka výskumníci objavili aj fosílie rastlín. Tie podľa výskumu pochádzali z prostredia, ktoré sa menilo na základe ročných období. V tomto prípade sa striedali obdobia dažďov a sucha. Výskum zároveň naznačil, že časť roku musel morotopithekus konzumovať niečo iné ako ovocie, aby prežil. Všetky tieto dôkazy naznačujú, že morotopithekus žil v otvorenom lese, kde bolo okrem stromov aj množstvo kríkov. Výskumníci však predpokladali, že takéto prostredia sa začali objavovať len pred 10-miliónmi rokov.

„Teraz už vieme, že otvorené prostredia existovali najmenej 10-miliónov rokov predtým, ako sa vyvinul bipedalizmus. To znamená, že by sme mali prehodnotiť aj evolúciu človeka,“ tvrdí MacLatchy.

Stoličky morotopitheka prezradili, že sa tento druh primátov mohol živiť listami. Stoličky fosílie boli opotrebované s rôznymi „špicmi“. Takýto tvar stoličiek umožňuje prežuť vláknité listy. Ak sa živočích živí prevažne ovocím, jeho stoličky sú viac zaoblené. Výskumníci vo svojej štúdii spojili dokopy prostredie pred 21-miliónmi rokov, spôsob pohybu a stravovanie prvých primátov.

Na základe týchto informácií prinášajú novú teóriu o tom, ako sa mohli naši najskorší predkovia postaviť na dve nohy. V tomto smere je štúdia evolúcie prvých primátov mimoriadne dôležitá. Človek a primáty sú blízky príbuzní a vlastnosti, ktoré sa po prvýkrát objavili u primátov mohli v konečnom dôsledku viesť k úplnému bipedalizmu, ktorý je pre človeka typický.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close