„Mohli sme sa pomýliť,“ priznávajú vedci: Všimli si planéty, ktoré by nemali existovať
Plynné obry by nemali okolo hviezd s malou hmotnosťou existovať. Napriek tomu ich našli niekoľko.
Za hranicami našej Slnečnej sústavy môžeme nájsť hviezdy, ktoré môžu byť až o polovicu menšie ako naše Slnko. Na tom nie je nič zvláštne, no astronómovia si všimli na obežnej dráhe okolo týchto hviezd planéty, ktoré by podľa našich modelov nemali existovať.
Planéty vznikajú z protoplanetárneho disku, obrovského prstenca hmoty, ktorý ostal po vzniku hviezdy. Gigantické plynné obry ako napríklad Jupiter vznikajú podľa teórie tak, že najprv vznikne malé pevné jadro a až potom planéta naberie obrovské množstvo plynu. Jadro plynného obra môže mať od 15 do 20-násobku hmotnosti Zeme, informuje portál University College London.
Čím väčšia hviezda, tým väčší protoplanetárny disk by sa mal okolo nej nachádzať, aspoň to tvrdia modely opisujúce formáciu nových hviezd a planét. Astronómovia až donedávna predpokladali, že hviezdy s malou hmotnosťou nemajú okolo seba dostatok materiálu na vytvorenie plynných obrov. V rámci novej štúdie ale autori preskúmali viac ako 91-tisíc hviezd s nízkou hmotnosťou, ktoré objavil satelit TESS. V 15 prípadoch našli dôkazy o tom, že okolo týchto malých hviezd môžu naozaj plynné obry obiehať.
Jedna z hviezd má len pätinu hmotnosti Slnka, no obieha okolo nej plynný obor. To by podľa súčasne akceptovaných modelov nemalo byť možné.
„Hviezdy s nízkou hmotnosťou môžu byť lepšie vo formácii plynných obrov, než sa spočiatku predpokladalo. Výsledky našej štúdie napádajú modely planetárnej formácie, čo predstavuje veľký problém,“ vysvetľuje vedúci výskumu, doktor Ed Bryant.
Plynné obry okolo hviezd s nízkou hmotnosťou sú síce vzácne, no už len to, že existujú, predstavuje problém pre naše modely. Autori štúdie nevylučujú možnosť, že ich budú musieť v budúcnosti vedci opraviť. Jedno z možných vysvetlení hovorí, že sa v tomto prípade jadrá plynných obrov neformujú bežným spôsobom, ale cez gravitačnú nestabilitu. To znamená, že sa plyn okolo hviezdy nahromadí do zhluku plynu a prachu, ktorý má veľkosť planéty.
Neprehliadnite
Ako vznikli plynné obry okolo hviezd s malou hmotnosťou?
Ak je toto ten prípad, potom by aj okolo hviezd s relatívne nízkou hmotnosťou mohli obiehať gigantické plynné obry, ktoré hmotnosťou prekonávajú Jupiter až o trojnásobok. Opäť si však vedci nie sú istí. Protoplanetárne disky okolo menších hviezd zvyčajne neobsahujú dostatok hmoty na to, aby sa mohli zrútiť takýmto spôsobom.
Možné je ale aj to, že astronómovia zle odhadli, koľko hmoty môže protoplanetárny disk okolo podobných hviezd obsahovať. Ak by sa pôvodné odhady ukázali ako nesprávne, potom môžu plynné obry vzniknúť bez problémov. Na začiatku života hviezdy sa protoplanetárny disk pozoruje ťažšie, ako keď sa hviezda nachádza v neskorších fázach života.
„Myslím, že sme sa mohli pomýliť, čo sa týka hmotnosti protoplanetárnych diskov okolo hviezd s nízkou hmotnosťou. Vesmírny teleskop Jamesa Webba môže tieto sústavy preskúmať lepšie a ponúknuť nám odpovede,“ tvrdí spoluautor štúdie, Dan Bayliss.
Autori štúdie momentálne potvrdzujú existenciu 15 objavených planét. Momentálne s istotou potvrdili existenciu deviatich plynných obrov a v jednom prípade vylúčili existenciu planéty. V ďalších krokoch sa pokúsia zistiť hmotnosti planét.
Komentáre