SpravodajstvoVeda a výskum

Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom prebieha aj v online sfére: Čo najviac prispieva k šíreniu dezinformácií?

Výskumníci ešte pred začatím vojny na Ukrajine vykonali prieskum, ktorý sa zameral na to, akým informáciám ľudia najčastejšie veria.

Konflikt na Ukrajine stále prebieha, no bojuje sa nielen na fyzickom bojisku, ale aj v online priestore. Od začiatku invázie sme pozorovali viacero kyberkampaní, ktorých cieľom bolo šírenie propagandy z oboch strán.

V roku 2020 výskumníci vykonali prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť, ako ľudia vnímajú hlavne šírenie dezinformácií naprieč online priestorom. Výskum publikovali na platforme PLOS ONE 22. marca tohto roku.

Výsledky prieskumu ukázali, že Ukrajinci majú menšiu tendenciu dôverovať správam, ktoré negatívne hovoria o Európskej únii. Zároveň však rýchlejšie dôverujú správam, ktoré negatívne hovoria o Rusku. Autori štúdie vysvetľujú, že konflikt so sebou často prináša aj šírenie nepravdivých informácií týkajúcich sa hlavne nepriateľovej strany. Vedci už dlhšiu dobu dezinformačné kampane registrovali, no ich reálny vplyv na ľudí ostával záhadou.

Nová práca sa pokúsila lepšie pochopiť vplyv dezinformácií na mienku ľudí a ich tendenciu správam nielen dôverovať, ale ich aj šíriť ďalej. V rámci prieskumu získali dáta od 1 615 dobrovoľníkov žijúcich v mestských oblastiach Ukrajiny. Prieskum vykonali pred ruskou inváziou v roku 2022, no napäté vzťahy medzi krajinami pretrvávali oveľa dlhšie.

Dobrovoľníci zapojení do štúdie čítali falošné negatívne správy ohľadom Ruska či Európskej únie. Tí, ktorí vo väčšej miere vnímali konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom neverili falošným negatívnym správam ohľadom EÚ, no rýchlejšie verili dezinformáciám týkajúcim sa Ruska. Vedci do výskumnej vzorky zapojili aj správy o Tanzánii, ktorá do konfliktu nebola zapojená. Tieto správy mali ľudia tendenciu zdieľať najmenej.

Ako vnímame protistranu?

Výsledky štúdie naznačili, že úmysel ľudí veriť týmto správam a zdieľať ich nie je závislý len od ich skupiny. Veľkým faktorom v tomto prípade je to, ako jedinci vnímajú konflikt medzi svojimi dvoma skupinami, v tomto prípade medzi Ukrajinou a Ruskom. Autori prieskumu zároveň naznačujú, že deeskalácia konfliktu by mohla pomôcť obmedziť šírenie dezinformácií.

„Naša práca je najnovším príkladom konceptu motivovaného uvažovania. Podľa tohto konceptu majú ľudia väčšiu tendenciu veriť správam a šíriť ich, ak sú v súlade s ich vnímaním sveta či presvedčeniami. Ak správa tieto viery napáda, potom ju majú ľudia tendenciu odmietať,“ vysvetľujú autori výskumu.

Zároveň však autori dodávajú, že situácia je o niečo komplikovanejšia. V tomto prípade nejde o to, že dve skupiny s rozdielnymi názormi šíria o tej druhej dezinformácie. Podotýkajú, že v tomto prípade odlišné identity nevedú k nepriateľstvu. Dôležitým faktorom v tomto prípade je to, či jedna skupina vníma tú druhú ak nepriateľa alebo nie. Ak áno, potom môžeme pozorovať častejšie vytváranie a zdieľanie dezinformácií, rovnako ako aj vyššiu tendenciu veriť správam, ktoré nepriateľskú skupinu nejakým spôsobom očierňujú.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close