Beethovenove želanie sa po viac ako dvoch storočiach vypĺňa: DNA analýza vlasov prezrádza viac o jeho zdravotných problémoch
Ludwig van Beethoven trpel progresívnou stratou sluchu, ktorá ho však nezastavila v tvorbe. Prečo však hudobník trpel týmto ochorením?
Ludwig van Beethoven sa dodnes považuje za jedného z najvýznamnejších hudobných skladateľov. Obdiv si zaslúži hlavne to, že časť svojich symfónií zložil len na základe hudobnej intuície, pretože trpel chorobou, ktorá ho postupne pripravovala o sluch.
V roku 1802 Beethoven požiadal cez svojich bratov doktorov, aby jeho ochorenie popísali svetu. 22. marca sa v publikácii Cell Press objavila štúdia, ktorá po viac ako dvoch storočiach splnila želanie Beethovena.
„Našim cieľom bolo popísať zdravotné problémy tohto významného skladateľa, ktoré zahŕňali aj progresívnu stratu sluchu. Beethovenove problémy začali keď mal 20 rokov a do roku 1818 bol prakticky úplne hluchý,“ vysvetľuje Johannes Krause, z inštitútu Maxa Plancka.
Progresívna strata sluchu
V rámci štúdie vedci rekonštruovali skladateľovu DNA z pramienkov jeho vlasov. Následne DNA analyzovali, aby sa dozvedeli niečo viac o tomto zvláštnom ochorení. Nepodarilo sa im nájsť jasnú príčinu jeho problémov so sluchom alebo gastroinetstinálnou sústavou. Našli však niekoľko génov, ktoré poukazujú na závažné riziko vývoja pečeňových ochorení. Zároveň objavili aj stopy infekcie hepatitídou typu B. Toto ochorenie získal Beethoven niekoľko mesiacov pred smrťou a s najväčšou pravdepodobnosťou prispelo k úmrtiu skladateľa.
Autori výskumu si však všimli aj niečo nezvyčajné. Y chromozóm skladateľa sa nezhoduje so žiadnym z piatich žijúcich potomkov. Títo potomkovia zdieľali spoločných predkov z otcovej strany skladateľa. Autori sa domnievajú, že v nejakej generácii sa mohol objaviť mimomanželský pomer.
Neprehliadnite
„Náš výskum naznačuje, že niekedy medzi narodením Hendrika van Beethovena v roku 1572 a narodením Ludwiga van Beethovena v roku 1770 musel nastať mimomanželský pomer,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Tristan Begg.
Nová štúdia vznikla na základe Beethovenovej žiadosti o výskum jeho ochorenia a zverejnenia výsledkov. Vedci však až donedávna boli obmedzovaní technológiou. Až pokroky v DNA analýze umožnili sekvenciu genómu z malého množstva historických vlasov. V rámci výskumu študovali niekoľko pramienkov vlasov, ktoré získali od nezávislých zdrojov. Len päť z nich však patrilo rovnakému európskemu mužovi.
Vedci usudzujú, že týchto päť prameňov možno s takmer úplnou istotou považovať za autentické. Predchádzajúce výskumy naznačili, že Beethoven mohol trpieť množstvom dedičných ochorení. Tieto výskumy však nedokázali vysvetliť, prečo skladateľ trpel gastrointestinálnymi problémami a progresívnou stratou sluchu.
Definitívnu odpoveď nenašli ani autori nového výskumu. Podarilo sa im však zistiť, že Beethoven bol náchylný na ochorenia pečene. Zároveň zistili, že pred smrťou trpel skladateľ žltačkou.
„Objav dôkazov o hepatitíde spolu s jeho priznanou nadmernou konzumáciou alkoholu, nám pomohol potvrdiť, že Beethoven umrel na následky vážneho ochorenia pečene,“ tvrdia vedci.
Autori štúdie vo svojom výskume pokračujú. V ďalších prácach sa pokúsia zistiť, kedy presne Beethoven dostal žltačku. Zároveň sa pokúsia štúdiou jeho príbuzných objasniť biologický vzťah s žijúcimi potomkami jeho rodiny.
Komentáre