Ako sonda Juno vyriešila 39-ročnú záhadu Jupiterových bleskov
Koncom 80. rokov sa k Jupiteru dostala sonda Voyager 1, ktorá si všimla niečo nezvyčajné. Blesky Jupitera sa podarilo vysvetliť až o takmer 40 rokov neskôr.
V roku 1979 preletela sonda Voyager 1 popri Jupiteri, najväčšej planéte Slnečnej sústavy. Počas tohto preletu si vedci všimli v atmosfére plynného obra blesky, no trvalo takmer 40 rokov, kým sa im podarilo zistiť, ako vznikali. O samotných bleskoch sa však teoretizovalo oveľa dlhšie, informuje NASA.
Sonde sa podarilo zaznamenať rádiové signály spojené s prebiehajúcou búrkou, no tým sa záhada ešte viac prehĺbila. Nezhodovali sa s rádiovými signálmi, ktoré vyprodukujú blesky na Zemi. Až v roku 2018 sa vedcom podarilo nájsť odpoveď na túto kozmickú záhadu. Vo svojej štúdii vysvetľovali, že blesky na Jupiteri sa do veľkej miery podobajú, no v určitom smere ide o presné protiklady.
„Je jedno na akej planéte sa nachádzate. Blesky zakaždým slúžia ako rádiové vysielače. Keď sa zablysnú na oblohe, vznikajú rádiové vlny,“ opísala proces Shannon Brown, z NASA’s Jet Propulsion Laboratory.
V roku 2016 sa ku plynnému obrovi dostala sonda Juno, ktorá dokázala zaznamenať to, čo sa štyrom jej predchodcom nepodarilo. Dve sondy Voyager, Galileo a Cassini, dokázali zaznamenať buď obraz alebo rádiové spektrum v kilohertzovom rozsahu. Vedci sa od objavu bleskov pokúšali tento fenomén vysvetliť, no žiadna z predkladaných teórií neponúkala jasnú odpoveď.
Riešenie záhady
Sonda Juno si však so sebou priniesla vedecký nástroj MWR (pozn. redakcie: Microwave Radiometer Instrument), ktorý zaznamenával emisie v širokom spektre frekvencií. Počas prvých ôsmich blízkych preletov popri plynnom obrovi sa sonde podarilo zachytiť 377 bleskov. Misia ich zaznamenala v megahertzovom aj gigahertzovom rozsahu. V ňom možno zachytiť aj blesky na Zemi. Hoci blesky zdieľajú niekoľko podobností, v istom zmysle sú úplne rozdielne.
„Distribúcia bleskov na Jupiteri je vzhľadom k Zemi postavená na hlavu. Všímame si výraznú aktivitu v polárnych oblastiach plynného obra, no žiadnu pri rovníku. Naša Zem je presným opakom,“ vysvetlila Brown.
U nás na Zemi sa blesky objavujú pri rovníku v oveľa väčšej miere kvôli Slnku. Rovník dostáva najviac tepla a preto teplý vzduch v tejto oblasti stúpa oveľa ľahšie. Práve stúpanie tepla je palivom pre búrky, z ktorých vznikajú aj blesky.
Neprehliadnite
Jupiter v porovnaní so Zemou dostáva o 25-násobok žiarenia menej ako Zem. Aj napriek tomu však Slnko hrá rovnakú úlohu, hoci výsledok je iný. Vedci zistili, že ohrievanie rovníka vytvára stabilnú vrchný vrstvu atmosféry, čím zabraňuje teplému plynu v stúpaní. Póly túto stabilitu nemajú, čím môže teplý plyn z útrob planéty stúpať. Tým sa zároveň vytvárajú vhodné podmienky pre búrku a tým pádom aj blesky.
Pozorovania sondy Juno boli v tomto prípade neoceniteľné. Astronómov naviedli k riešeniu dlhoročnej záhady a pomohli lepšie pochopiť kompozíciu nielen Jupitera, ale aj ostatných plynných obrov.
Komentáre