Veda a výskum

Kedy a ako vyhynuli neandertálci? Nová štúdia prináša viac otázok ako odpovedí

Neandertálci sú naši najbližší predkovia, no približne 40 tisíc rokov dozadu zrazu zmizli.

História ľudí je pomerne krátkou, a to najmä keď ju porovnáme s vekom našej planéty alebo dĺžkou doby, počas ktorej vládli našej planéte dinosaury. Naši prví predkovia sa vyskytli približne 6 až 7 miliónov rokov dozadu, no druh Homo sapiens, ktorým sme i my, obýva našu planétu len približne 200-tisíc rokov. Našimi najbližšími predkami sú neandertálci. Zaujímavosťou je, že homo sapiens je jediný žijúci druh človeka, aký obýva Zem.

Dlho sme si mysleli, že neandertálci boli hlúpi, no opak je pravdou, ukázali nedávne výskumy. Otázkou ale je, prečo vyhynuli a my sme prežili? Európu a Áziu obývali viac ako 350-tisíc rokov, pričom približne 40-tisíc rokov dozadu náhle zmizli. Bolo to približne v rovnakom čase, keď sa z Afriky vynoril anatomicky moderný človek Homo sapiens, píše ec.europa.eu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Naši najbližší predkovia žili počas strednej až neskorej epochy pleistocénu, teda asi pred 400 000 až 40 000 rokmi. Neboli to ale jediné hominidné (ľudské) druhy, ktoré v tom čase existovali na planéte. Po zemi chodili aj iné archaické ľudské skupiny ako homo floresiensis, či denisovania, ktorí sa rovnako pokladajú za jeden z najpríbuznejších druhov skorých ľudí k homo sapiens.

„V čase neandertálcov existovalo niekoľko ľudských druhov a zrazu pred 40 000 rokmi všetky zmizli okrem jedného,“ povedal profesor Stefano Benazzi z univerzity v Bologni v Taliansku.

Existuje množstvo konkurenčných teórií o tom, prečo neandertálci zmizli, napríklad zmena klímy, agresia homo sapiens, možná súťaž o zdroje alebo dokonca, že neandertálci zmizli, pretože sa krížili s homo sapiens. Možno ste to nevedeli, ale väčšina Európanov nesie vo svojej DNA podpis neandertálcov.

Benazzi vo svojej práci študoval, ako došlo k vyhynutiu neandertálcov v Taliansku. Viacerí vedci hovoria, že za to mohla zmena klímy, ktorá ich dotlačila k vyhynutiu. No v Taliansku to tak nebolo, hovorí Benazzi.

Zmena klímy nespôsobila vyhynutie neandertálcov

Podarilo sa im analyzovať minerály zo stalaktitov, prostredníctvom ktorých zistili, aká klíma prevládala v Taliansku v čase, kedy naši najbližší predkovia zmizli. Pre tých, ktorí nevedia, tak stalaktity sú vápenaté cencúle, ktoré visia vo vnútri jaskýň. Ide o efektívne klimatické stroje času, ktoré dokážu poskytnúť informácie o podmienkach, aké panovali desaťtisíce rokov dozadu. Pomocou tohto prístupu sa pozreli na obdobie 40 až 60 tisíc rokov dozadu a zistili, že v Taliansku nedošlo k žiadnej drastickej zmene klímy. Je teda nepravdepodobné, že zmeny počasia vyhubili neandertálcov.

Ďalej sa pozreli na obdobie okolo 3 000 rokov, keď mohli spolu existovať populácie neandertálcov a moderných ľudí vedľa seba, a to vykopaním siedmich lokalít, ktoré kedysi obývali. Skúmali kultúrne rozdiely a rozdiely vo výrobe nástrojov v Taliansku. Výskumníci prišli k záveru, že neandertálci by sa ocitli v značnej nevýhode oproti homo sapiens, pokiaľ ide o technológiu zbraní.  No ďalej dopĺňajú, že k stretu, kedy by homo sapiens a neandertálci medzi sebou bojovali, nemuselo v Taliansku nikdy dôjsť.

Nedávno objavené pozostatky v južnej Európe ukazujú, že najmenej jeden neandertálec žil pred 44 000 rokmi, zatiaľ čo najstaršie pozostatky homo sapiens boli datované do obdobia pred 43 000 rokmi. Je možné, že sa prekrývali, ale žiadny zo súčasných dôkazov to neukazuje, povedal Benazzi.

Preto otázka, ako vyhynuli neandertálci, je stále otvorenou, a to najmä v prípade Talianska.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close