Kométy majú oveľa väčší potenciál prezradiť podrobnosti o skorom zložení Slnečnej sústavy, než sme si mysleli
Ako vyzerala naša sústava krátko po jej vzniku? Nová štúdia nám prináša viac informácií.
Vedci z University of Central Florida objavili silné dôkazy toho, že plyn uvoľnený z komét by mohol prezradiť zloženie Slnečnej sústavy vo svojich počiatkoch.
Predpokladá sa, že naša sústava vznikla pred približne 4,5-miliardami rokov. Ako každá hviezda, aj naše Slnko vzniklo kolapsom molekulárneho oblaku. Následne sa zo zvyšku hmoty vytvorili planéty, mesiace a asteroidy. Práve asteroidy by mohli ukrývať informácie o pôvodnom chemickom zložení sústavy.
Meraním pomeru určitých molekúl prítomných po uvoľnení plynu z kométy, sa dozvedáme, aké chemické prvky sa v sústave nachádzali v jej počiatkoch. Plyn sa z kométy začne uvoľňovať keď sa teleso priblíži k Slnku a zahreje sa. V rámci svojej štúdie sa Harrington Pinto zamerala na analyzovanie množstva vody, oxidu uhličitého a oxidu uhoľnatého v 25 kométach. Na základe týchto údajov následne predpovedala vznik Slnečnej sústavy.
„Najzaujímavejším výsledkom štúdie je fakt, že kométy z Oortovho oblaku, najvzdialenejšej štruktúry Slnečnej sústavy, produkujú viac oxidu uhličitého ako uhoľnatého. Tie telesá, ktoré obehli okolo Slnka už niekoľkokrát, vykazujú presne opačné správanie.“ hovorí Pinto.
Chemické zloženie komét
Oortov oblak sa považuje za najvzdialenejšiu štruktúru našej Slnečnej sústavy. Hoci ho nikto nevidel, predpokladá sa, že ide o sférickú štruktúru, v ktorej sa nachádza obrovské množstvo drobných ľadových objektov. Môžu sa tu nachádzať aj drobné asteroidy, no ich počet nebude veľký. Predpokladá sa, že Oortov oblak vznikol niekedy v počiatkoch Slnečnej sústavy vplyvom gravitačných síl Jupitera, Saturnu, Neptúnu a Uránu.
Oortov oblak je akceptovaná, no nedokázaná štruktúra. Vedecká komunita sa nedokáže zhodnúť na tom, kde by sa presne mala nachádzať. Niektorí predpokladajú, že leží vo vzdialenosti 0.08 svetelného roka od Slnka, iní odhadujú, že môže ležať vo vzdialenosti od 1,5 až do 3 svetelných rokov od našej hviezdy.
Neprehliadnite
Nová štúdia sedí s predpokladom, že kométy na samom okraji sústavy čelili kozmickým lúčom. Tie bombardovali povrch telesa a vytvorili vrstvu bez oxidu uhoľnatého. Po ich prvom alebo druhom blízkom obehu okolo Slnka sa vrstva zničí a odhalí sa nová, ktorá obsahuje oveľa viac oxidu uhoľnatého.
V rámci svojej vedeckej práce pracovala Pinto s dátami, ktoré sa získali postupom času rôznymi pozorovaniami. Ďalším krokom je analyzovať prvé pozorovania Webbovho vesmírneho teleskopu a priamo odmerať množstvá oxidu uhoľnatého. Merania následne porovnajú s modelom, ktorý vytvorili pre túto štúdiu.
Teleskop Jamesa Webba dokáže priamo zachytiť chemickú kompozíciu nielen týchto meteoritov, ale aj vzdialených planét. Medzi jeho najfascinujúcejšie objavy patrí zachytenie oxidu uhličitého v atmosfére exoplanéty HIP65426b. Ide o plynného obra starého asi 20-miliónov rokov. Od Zeme sa nachádza 385 svetelných rokov.
Komentáre