SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako sa mení ľadový povrch kométy? Nová štúdia môže pomôcť sondám na nich pristáť

Kométy sú ideálne časové kapsule, ktoré nám ukazujú ako vyzerala Slnečná sústava pred miliardami rokov.

Vesmírne agentúry by sa jedného dňa radi dostali s misiou na povrch kométy a výskum z Cornell University by im v tom mohol pomôcť. Vo svojej práci popísali, ako sa ľadový povrch tohto telesa postupne vyvíja. Zároveň zistili akým spôsobom vznikajú relatívne rovné plochy, ktoré sú priam ideálne na pristátie sondy a odber vzoriek.

Využili pritom dáta, ktoré zozbierala misia Rosetta, ktorej sa podarilo pred takmer desiatimi rokmi dobehnúť kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko. Zistili, že topografia ovplyvňuje deje na povrchu okruhu stoviek metrov. Vedúcim štúdie je Abhinav S Jindal ktorý vysvetľuje, že kométa môže mať rovnakú kompozíciu povrchu, no napriek tomu môže mať aj ohniská aktivity.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Kométy sú ľadové kozmické telesá zložené z prachu, hornín a plynu, ktorý ostal po vzniku Slnečnej sústavy pred približne 4,6-miliardami rokov. Vznikajú na okrajoch sústavy, ďaleko od tepla našej hviezdy. Keďže sú tvorené z materiálu, ktorý ostal po formácii hviezdy a všetkých planét v sústave, považujú sa za dokonalé časové kapsule. Ich štúdia by preto mohla odhaliť nielen to, ako planéty vznikajú, ale aj ako sa dostal život na našu Zem.

„Niektoré kométy sú vtiahnuté do vnútornej časti Slnečnej sústavy. Počas tejto cesty sa ich povrch výrazne mení a vedci chcú odhaliť, čo tieto procesy poháňa,“ tvrdí Jindal.

Kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko sa k Slnku dostáva raz za približne šesť rokov. Na ceste do najnižšieho bodu svojej orbity – perihélia, sa jej povrch začína postupne ohrievať. Misia Rosetta dobehla objekt v momente, keď presvišťal okolo hviezdy a počas toho študovala aktivitu kométy. Hladké povrchy vedci charakterizovali ako regióny prechádzajúce najväčšími zmenami.

Vznik Slnečnej sústavy

Keď sa kométy priblížia k Slnku, prechádzajú sublimáciou. Ide o proces, ktorý premení ľadové prvky priamo na plyn preskakujúc na kvapalné skupenstvo. Počas tohto procesu vedci pozorovali v hladkom regióne Imhotep komplexný vzorec erodujúcich zrázov a depozíciu materiálu.  

Misia Rosetta vznikala pod záštitou Európskej vesmírnej agentúry a odštartovala v marci 2004. Počas svojej cesty sa zastavila ešte pri niekoľkých asteroidoch a preskúmala aj červenú planétu Mars. V roku 2014 sa misia dostala ku kométe a prostredníctvom malej pristávacej sondy Philae dosadla na jej povrch. V roku 2016 misia Rosetta narazila do povrchu kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko.

Vedci veria, že sa jedného dňa vrátia k študovaniu komét. Jindal totiž verí, že tieto kozmické telesá nám pomáhajú lepšie pochopiť to, odkiaľ sme prišli a ako vznikala celá naša Slnečná sústava. Vznik života na Zemi sa totiž ráta medzi tie najväčšie otázky, na ktoré veda stále hľadá odpoveď. Hoci máme ako-takú predstavu o tom, ako sa život postupne vyvíjal, čo robí Zem skutočne výnimočnou planétou a ako došlo k vývoju prvých organizmov ostáva zahalené rúškom tajomstva.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close