Výskumníci z University of Cambridge odhalili najstaršiu čiernu dieru, akú sme kedy pozorovali. Toto monštrum vzniklo len 400-miliónov rokov po Veľkom tresku a momentálne kompletne požiera celú galaxiu, v ktorej sa nachádza.
Čiernu dieru si všimol Webbov vesmírny teleskop. Astronómovia vysvetľujú, že čierna diera má hmotnosť niekoľko miliónov Sĺnk a už len to, že tak masívna čierna diera existovala tak skoro vo vesmíre mení naše predstavy o týchto najzáhadnejších objektoch. Výskumníci veria, že v jadre každej galaxie sa nachádza supermasívna čierna diera, ktorá do svojich impozantných rozmerov narástla postupne počas niekoľkých miliárd rokov.
Najstaršia čierna diera však vedcom ukazuje, že tieto objekty môžu vznikať aj inými spôsobmi. Predpokladajú, že masívne čierne diery už môžu vzniknúť veľké, alebo dokážu pohlcovať hmotu až päťkrát rýchlejšie, než sa doteraz predpokladalo.
Podľa štandardných modelov supermasívne čierne diery vzniknú z pozostatku mŕtvej hviezdy a na začiatku majú hmotnosť len niekoľko stoviek násobku hmotnosti Slnka. Ak by pohlcovali hmotu a rástli tak, ako to predpovedajú naše modely, trvalo by pozorovanej čiernej diere približne miliardu rokov, než by narástla do pozorovaných rozmerov. Vesmír však nemal ani miliardu rokov, keď táto čierna diera existovala.
“Vesmír bol ešte veľmi mladý na to, aby sme videli tak masívnu čiernu dieru. Musíme preto uvažovať aj nad inými spôsobmi, ako môžu tieto objekty vznikať. Prvé galaxie boli bohaté na plyn, pre čierne diery teda mohli predstavovať ideálny zdroj potravy,” tvrdí Roberto Maiolino, vedúci nového výskumu.
Čierna diera zabíja galaxiu, v ktorej leží
Rovnako ako väčšina čiernych dier vo vesmíre, aj táto aktívne pohlcuje hmotu z galaxie, v ktorej leží. Astronómovia si ale všimli, že pohlcuje oveľa viac hmoty ako čierne diery, ktoré vznikli v neskorších epochách vesmíru.
Najstaršiu čiernu dieru objavili astronómovia v galaxii GN-z11, ktorá vďaka čiernej diere žiari neuveriteľne jasne. Astronómovia nedokážu čierne diery pozorovať priamo, no namiesto toho ich prezradí mimoriadne jasný akrečný disk. Materiál v tomto disku sa stáva neuveriteľne horúcim a preto žiari jasne v ultrafialovom spektre. Táto žiara pomáha astronómom odhaľovať čierne diery.
GN-z11 je galaxiou, ktorá je približne stokrát menši ako Mliečna dráha. Vedci sa zároveň domnievajú, že čierna diera galaxii ubližuje. Keď čierna diera pohlcuje príliš veľké množstvo materiálu, vznikajú kozmické vetry, ktoré odfúknu preč plyn, z ktorého by mohli vzniknúť nové hviezdy. Keď prestane galaxia tvoriť nové hviezdy, považuje sa za “mŕtvu”. Mŕtve galaxie zároveň ublížia aj samotnej čiernej diere, ktorej skôr, či neskôr, dôjde hmota, ktorú by mohla pohltiť.
Autori štúdie zároveň tvrdia, že v nasledujúcich mesiacoch alebo rokoch by sme mohli objaviť čierne diery, ktoré sú ešte staršie. Tieto objavy by nám mohli prezradiť, či čierne diery začínajú s obrovskou hmotnosťou, alebo len dokážu pohlcovať hmotu rýchlejšie, než sme si doteraz mysleli.
