Ľudia majú jedinečnú vlastnosť, ktorou sa odlišujeme od zvierat. Dokážeme sa zastaviť a porozmýšľať nad rozhodnutím, ktoré nám môže zmeniť život. Popri tom však vieme, že týmto rozhodnutím sa cesta nekončí a v budúcnosti nás môže čakať ďalšie rozhodnutie alebo problémy. Inými slovami povedané, vieme plánovať.
Ak by sme to zobrali jednoduchšie, pri plánovaní si v mozgu vytvoríme “mentálnu simuláciu”, ktorá nám ako film ukáže, čo nás v budúcnosti môže čakať. Výskumníci z New York University vo svojej novej štúdii odhalili, čo mozog robí počas toho, ako niečo plánujeme.
Vedcom sa podarilo odkryť neurónové mechanizmy zapojené do plánovania. Výsledky štúdie naznačujú, že môže ísť o súhru medzi prefrontálnym kortexom a hipokampom, ktorá nám dovoľuje plánovať.
“Prefrontálny kortex slúži ako simulátor. Tento región mozgu testuje rôzne možné rozhodnutia použitím kognitívnej mapy, ktorá sa ukladá v hipokampe. Náš výskum odkrýva mechanizmy, ktoré sú kľúčovým komponentom inteligencie,” vyjadril sa Marcelo Mattar, jeden z autorov štúdie.
Prefrontálny kortex figuruje nielen pri plánovaní, ale aj rozhodovaní sa. Hipokampus zas slúži na vytváranie a ukladanie spomienok. To výskumníci vedeli už dlho, no unikalo im, ako fungujú a spolupracujú pri zámernom rozhodovaní sa. Ide o formu rozhodnutia, pri ktorej musíme rozmýšľať predtým, ako niečo spravíme. Medzi zámerné rozhodovanie sa môžeme zaradiť napríklad výber nového zamestnania alebo uvažovanie o zobratí hypotéky.
Ako mozog plánuje
V rámci štúdie vedci vytvorili počítačový model, ktorý predpovedá mozgovú aktivitu pri plánovaní. Následne porovnali dáta so snímkami ľudského a potkanieho mozgu. Tieto pozorovania slúžili na potvrdenie správnosti modelu. Počítačový model bral do úvahy existujúce poznatky o plánovaní a pridal niekoľko nových vrstiev komplexnosti, napríklad predstavované rozhodnutia. Ide o to, keď zoberieme do úvahy rôzne faktory a zvažujeme, ktoré rozhodnutie môže pre nás byť najlepšie. Predstavte si napríklad šachistu, ktorý uvažuje tri kroky dopredu, aby porazil súpera.
Z mozgového hľadiska ide o interakcie medzi prefrontálnym kortexom a hipokampom. Výskumníci vysvetľujú, že vďaka týmto interakciám, sa vieme rapídne prispôsobiť novým situáciám. Tieto interakcie využívame napríklad keď zistíme, že cesta je zablokovaná a rozhodneme sa použiť inú cestu.
Nová štúdia vedcom poskytuje základné informácie o tom, ako nám neuróny v mozgu dovoľujú rozmýšľať ešte predtým, ako začneme konať. Ide o mechanizmus, ktorý slúži na to, aby sme sa rozhodli čo najlepšie. Správnosť modelu a výsledky štúdie vedci potvrdili aj experimentom. V rámci neho dobrovoľníci museli prejsť bludiskom na počítačovej obrazovke, zatiaľ čo vedci merali ich mozgovú aktivitu. Plánovanie je jednou z našich prirodzených a mimoriadne užitočných funkcií. Vďaka tejto štúdii získavame lepšiu predstavu o tom, čo sa počas neho odohráva v našom mozgu.
