Rover Perseverance zachytil historickú scénu. Zem na oblohe Marsu úplne zmizla za mesiacom Phobos

Rover Perseverance na Marse zachytil pozoruhodnú vesmírnu scénu. Zem sa na sérii záberov postupne priblížila k Marsovmu mesiacu Phobos, až za ním úplne zmizla. NASA pritom upozorňuje, že ide o prvý prípad, keď ľudstvo zaznamenalo zmiznutie Zeme za iným objektom priamo z povrchu inej planéty.

Pozorovanie vzniklo 2. júla 2026 približne o 19:00 miestneho slnečného času. Perseverance sa v tom čase nachádzal na okraji krátera Jezero, kde už roky skúma povrch Marsu. O sériu snímok sa postarala kamera Mastcam-Z. NASA z jednotlivých záberov vytvorila výslednú sekvenciu, na ktorej môžeš sledovať pohyb Zeme a Phobosu po oblohe. Zem sa na snímkach presúva z ľavého horného rohu smerom doprava nadol, zatiaľ čo Phobos putuje opačným smerom. V treťom zábere sa ich dráhy prekryjú a drobný bod predstavujúci Zem zmizne za zatieneným okrajom Marsovho mesiaca.

Zem malá belasá bodka

Pohľad z Marsu pritom výrazne mení mierku celej scény. Zo Zeme poznáme Mesiac ako pomerne veľké teleso na nočnej oblohe. Perseverance však sleduje úplne inú situáciu. Phobos má priemer približne 27 kilometrov a okolo Marsu obieha vo vzdialenosti približne 7 800 kilometrov. Z pohľadu roveru preto na oblohe pôsobí pomerne veľký. Zem sa v čase pozorovania nachádzala približne 314 miliónov kilometrov od Marsu. Na fotografii preto nevystupuje ako veľká modrá planéta, ale iba ako drobný svetelný bod s veľkosťou približne jedného pixelu.

Práve tento kontrast robí záber zaujímavým. Objekt, ktorý z nášho pohľadu predstavuje obrovskú planétu s miliardami ľudí, sa z povrchu Marsu javí takmer ako nepatrná bodka. Justin Maki z NASA, ktorý pôsobí ako zástupca hlavného výskumníka kamery Mastcam-Z, označil výsledok za svojrázny pohľad na našu planétu.

„Kompozitná snímka predstavuje jedinečný autoportrét Zeme, ktorý vznikol z povrchu inej planéty, pričom Phobos mu do záberu tak trochu vtrhol,“ tvrdí Maki.

NASA pritom musela správny okamih naplánovať. Nejde totiž o úkaz, ktorý by rover mohol jednoducho zachytiť náhodou.

Súvisí s tým

Rover Curiosity objavil na Marse záhadné útvary pripomínajúce včelí plást. Vedci netušia, ako vznikli

Phobos preletí oblohou niekoľkokrát denne

Phobos obehne Mars približne za 7 hodín a 39 minút. Z pohľadu pozorovateľa na povrchu planéty preto prejde oblohou pomerne rýchlo. NASA uvádza, že mesiac sa na marťanskej oblohe objaví až trikrát denne. Zem však zostáva z Marsu viditeľná celé mesiace. Napriek tomu musí Phobos prejsť presne pred Zemou z pohľadu konkrétneho miesta na povrchu. Mark Lemmon zo Space Science Institute v Colorade, ktorý pozorovanie naplánoval a následne zostavil výslednú kompozíciu, preto upozornil na význam správneho načasovania.

„Phobos prechádza marťanskou oblohou trikrát denne a Zem je viditeľná celé mesiace, no dostať ich presne jeden za druhý si vyžaduje plánovanie a trochu šťastia,“ vyjadril sa Lemmon.

Rover navyše nemohol fotografovať ľubovoľným smerom. Vedci museli zohľadniť polohu oboch objektov, čas pozorovania aj podmienky na Marse.

Nie je to zatmenie

Pri opise podobných úkazov môže byť jednoduché zameniť niekoľko astronomických pojmov. NASA preto vysvetľuje, že v tomto prípade nejde o klasické zatmenie. Astronómovia používajú pre situáciu, keď jedno teleso z pohľadu pozorovateľa úplne zakryje druhé teleso, pojem okultácia. Presne to sa stalo aj na snímkach Perseverance. Phobos sa z pohľadu roveru dostal pred Zem a na chvíľu ju zakryl. Pri zatmení ide o inú situáciu. Objekt sa pri ňom dostane do tieňa iného telesa. Typickým príkladom je zatmenie Mesiaca, keď sa Mesiac dostane do tieňa Zeme.

Existuje aj tretí pojem, tranzit. Ten nastane vtedy, keď menší objekt zdanlivo prejde pred väčším telesom. Perseverance už podobné udalosti zachytil aj v minulosti. Z povrchu Marsu napríklad pozoroval Phobos a Deimos pri prechode pred Slnkom. Takéto udalosti sa niekedy neformálne označujú ako „marťanské zatmenia Slnka“. V skutočnosti však ide o tranzity jedného z Marsových mesiacov cez slnečný kotúč.

Perseverance má na konte ďalší zaujímavý záber

Rover Perseverance pristál na Marse vo februári 2021 a odvtedy skúma kráter Jezero. Práve táto oblasť patrí medzi hlavné vedecké ciele misie, pretože vedci v nej hľadajú stopy po dávnej existencii vody a vhodné vzorky hornín. Mastcam-Z, ktorá vytvorila aj nové zábery Zeme a Phobosu, patrí medzi hlavné vedecké prístroje roveru. Ide o dvojicu kamier schopných vytvárať detailné farebné a stereoskopické snímky vzdialeného okolia.

Pri tomto pozorovaní však kamera nezachytila iba Mars a jeho bezprostredné okolie. Do jej záberu sa dostala aj samotná Zem. Výsledná kompozícia pozostáva zo siedmich snímok. NASA pri spracovaní odstránila časť rušivého svetla z pozadia, aby lepšie vynikol pohyb oboch objektov.

Výsledok tak ponúka pomerne nezvyčajný pohľad na našu planétu. Zem sa na ňom najskôr objaví ako malý svetelný bod, ktorý sa postupne presunie k Phobosu a následne za jeho okrajom zmizne.

Pre ľudí na Zemi ide o scénu, ktorú poznáme z opačnej perspektívy, keď sa Mesiac dostane pred iný objekt na oblohe. Tentoraz však kamera nestála na Zemi ani na obežnej dráhe okolo nej. Nachádzala sa na povrchu Marsu, desiatky miliónov kilometrov od nášho domova.