Rover Curiosity objavil na Marse záhadné útvary pripomínajúce včelí plást. Vedci netušia, ako vznikli
Rover Curiosity objavil na Marse rozsiahle pole drobných polygonálnych útvarov. Vedci skúmajú, či ich vytvorila dávna voda, tlak alebo zmeny teplôt.
Rover Curiosity sa po takmer 14 rokoch práce na Marse opäť postaral o zaujímavý objav. Vozidlo NASA počas výstupu údolím, ktoré vedci prezývajú Valle Grande, narazilo na rozsiahlu oblasť pokrytú drobnými mnohouholníkovými útvarmi. Tie na prvý pohľad pripomínajú včelí plást alebo popraskané vyschnuté bahno, no ich rozsah vedcov prekvapil.
Podobné útvary Curiosity objavil už aj v minulosti, nikdy však nepokrývali takú veľkú plochu, informuje NASA. Nové zábery ukazujú, že pravidelné polygóny sa rozprestierajú na všetky strany až po horizont. Nechýbajú ani na svahoch skalného útvaru, ktorý tím pomenoval Miraflores. Každý z polygonálnych útvarov meria približne 4 až 8 centimetrov. Hoci ide o drobné štruktúry, ich usporiadanie vytvára pozoruhodnú krajinu, akú vedci na Marse zatiaľ nezdokumentovali.
„Cez oči Curiosity sme videli množstvo fascinujúcich krajín, no toto more polygonálnych útvarov nám doslova vyrazilo dych. Starostlivo sme zmerali ich tvar aj chemické zloženie a veríme, že údaje prinesú stopy o tom, ako tieto útvary vznikli,“ uviedol projektový vedec misie Ashwin Vasavada z Laboratória prúdového pohonu NASA.
Zaujímavý geologický úkaz Marsu
Vedci zatiaľ nepoznajú presný mechanizmus, ktorý za ich vznikom stojí. Niektoré podobné útvary vznikli podľa skorších výskumov po vyschnutí bahna. Keď voda zmizla, povrch popraskal a vytvoril charakteristické geometrické tvary. Tento proces poznáme aj zo Zeme, napríklad na dne vyschnutých jazier alebo močiarov.
V prípade nového objavu však prichádzajú do úvahy aj ďalšie vysvetlenia. Polygonálne praskliny mohol vytvoriť opakovaný prechod medzi teplom a chladom, ktorý materiál postupne rozťahoval a sťahoval. Ďalšia hypotéza počíta so stláčaním usadenín pod vrstvami hornín. Takýto tlak mohol vytlačiť vodu zo sedimentov a vytvoriť pravidelné praskliny.
Práve chemické analýzy z Curiosity by mohli vedcom napovedať, ktorý scenár je pravdepodobnejší. Rover totiž okrem fotografií odobral aj údaje o minerálnom zložení hornín v okolí.
Neprehliadni
Objav pritom zapadá do dlhého zoznamu prekvapení, ktoré Curiosity priniesol od pristátia na Marse v auguste 2012. Počas svojej misie narazil napríklad na kryštály čistej síry, lesklé meteority či horniny s nezvyčajným chemickým zložením. Ešte významnejšie sú však dôkazy o tom, že Mars vyzeral v dávnej minulosti úplne inak ako dnes.
Pred miliardami rokov totiž v oblasti, ktorú rover skúma, tiekli rieky a nachádzali sa tu jazerá. Curiosity už skôr potvrdil prítomnosť minerálov, ktoré vznikajú vo vode, a zároveň odhalil chemické látky potrebné pre vznik života. Medzi najzaujímavejšie objavy patria organické zlúčeniny obsahujúce uhlík. Vedci ich považujú za stavebné kamene molekúl RNA a DNA, teda nukleových kyselín, ktoré nesú genetickú informáciu všetkých známych živých organizmov.
Štruktúry môžu znamenať vodu, no život nepotvrdili
To však ešte neznamená, že na Marse kedysi existoval život. Takéto organické molekuly totiž mohli vzniknúť aj čisto geologickými procesmi bez účasti akýchkoľvek organizmov. Napriek tomu ide o dôležitý dôkaz, že staroveký Mars ponúkal chemické podmienky, ktoré by mikroorganizmom mohli vyhovovať.
Curiosity v súčasnosti pokračuje vo výstupe na približne päť kilometrov vysokú horu Mount Sharp. Každá nová vrstva hornín predstavuje inú kapitolu histórie planéty. Vedci preto očakávajú, že ďalšie metre cesty prinesú nové informácie o tom, ako sa prostredie Marsu menilo od obdobia bohatého na vodu až po dnešný chladný a suchý svet.
„Nevieme, ktorý proces vytvoril tieto polygóny. Práve preto sme podrobne preskúmali ich tvar aj chemické zloženie. Dúfame, že získané údaje nám pomôžu odhaliť ich pôvod,“ dodal Vasavada.
Nové polygonálne pole tak nepredstavuje len vizuálne zaujímavý útvar. Môže sa stať ďalším dielikom skladačky, ktorá pomôže lepšie pochopiť geologickú minulosť Marsu. Ak analýzy ukážu, že praskliny skutočne súvisia s dávnou vodou alebo inými špecifickými podmienkami, vedci získajú ďalšie cenné informácie o období, keď červená planéta vyzerala výrazne odlišne od dneška. Samotný objav síce zatiaľ nepriniesol odpoveď na otázku, či na Marse niekedy existoval život, no rozšíril poznatky o prostredí, ktoré na planéte kedysi panovalo.
