Nemecko obvinilo Rusko z prípravy útoku na Antonov An-124 na nemeckom letisku. Dron prenikol až do zabezpečeného areálu
Nemecko obvinilo Rusko z prípravy útoku dronom s výbušninou na ukrajinský Antonov An-124 na letisku Leipzig/Halle. Dron mal 600 gramov výbušniny.
Nemecko obvinilo Rusko z prípravy útoku na ukrajinské nákladné lietadlo Antonov An-124 na letisku Leipzig/Halle. Útočníci mali použiť dron s výbušninou, ktorý sa dostal do zabezpečeného priestoru letiska. Podľa nemeckých predstaviteľov dodalo vybavenie a technické znalosti Rusko, zatiaľ čo samotnú operáciu mali vykonať ľudia naverbovaní priamo v Európe, informuje The War Zone.
K incidentu došlo v noci zo 4. na 5. augusta. Bezpečnostné zložky našli dron v blízkosti ukrajinského lietadla An-124, ktoré na letisku využíva spoločnosť Antonov Airlines. Stroj patrí medzi najväčšie nákladné lietadlá na svete a v minulosti slúžil aj na prepravu vojenského materiálu pre Ukrajinu.
Dron niesol približne 600 gramov výbušniny. Vyšetrovatelia zároveň zistili, že zariadenie malo detonátor, no ten podľa doterajších zistení nefungoval. Ak by sa nálož aktivovala, následky mohli byť podstatne vážnejšie. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt a minister zahraničných vecí Johann Wadephul v utorok uviedli, že za operáciou podľa dostupných dôkazov stáli ruské štátne štruktúry.
„Ruská strana zjavne poskytla vybavenie a technické know-how,“ uviedli nemeckí predstavitelia.
This morning I spoke with Chancellor Merz to discuss the hybrid attack at Leipzig airport.
I assured him that the EU stands in full solidarity with Germany in the face of this attack by Russia.
Neprehliadni
We will keep the EU united despite these escalating and serious acts. The German…
— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) September 1, 2026
Samotné vykonanie útoku však podľa nich dostali na starosť takzvaní nízko postavení agenti. Práve tento spôsob operácie môže bezpečnostným zložkám značne skomplikovať pátranie po skutočnom objednávateľovi.
Cieľom bolo lietadlo, ktoré pomáha Ukrajine
Výber miesta nevyzerá náhodne. Letisko Leipzig/Halle patrí medzi významné nákladné uzly v Európe a ukrajinské Antonovy tam pravidelne využívajú servisné a logistické kapacity.An-124 navyše dokáže prepraviť obrovský náklad, takže jeho vyradenie by mohlo narušiť logistiku spojenú s podporou Ukrajiny. Úspešný útok by zároveň mohol poškodiť samotné lietadlo, ohroziť ľudí na letisku a prinútiť úrady k rozsiahlym bezpečnostným opatreniam.
Vyšetrovatelia neskôr objavili v okolí letiska aj stopy po hexogéne, známom aj ako RDX. Ide o vojenskú výbušninu, ktorú našli 14. augusta spolu s ďalším dronom.
Pôvodne existovalo podozrenie, že druhý dron mohol patriť k rovnakému útoku. Nemecké úrady však neskôr túto možnosť spochybnili. Napriek tomu podľa Berlína existuje dostatok dôkazov na pripísanie augustovej operácie Rusku. Moskva takéto obvinenia odmieta.
Ďalší útok zasiahol elektrickú sieť
V rovnaký deň riešili nemecké úrady ďalší vážny incident. Tentoraz nešlo o letisko, ale o energetickú infraštruktúru v spolkovej krajine Brandenbursko. Útočníci tam podľa vyšetrovateľov zasiahli rozvodňu Turnow-Preilack, ktorá patrí k dôležitým bodom vysokonapäťovej siete. Miesto zároveň spája elektráreň Jänschwalde s prenosovou sústavou prevádzkovanou spoločnosťou 50Hertz.
Páchatelia použili nezvyčajné zariadenia. Do vedení vystrelili rakety s vodivým materiálom, čím podľa úradov vyvolali dva skraty. Na mieste polícia našla viac ako tucet ďalších zariadení. Útok síce spôsobil krátky výpadok, no všeobecné zásobovanie elektrinou v Nemecku nenarušil. Jedna z výrobných jednotiek elektrárne Jänschwalde však v dôsledku incidentu automaticky prerušila prevádzku. Nemecké úrady zatiaľ tento útok Rusku nepripísali. Vyšetrovatelia preverujú viacero možností vrátane účasti zahraničnej mocnosti, ale aj domácich extrémistických či aktivistických skupín.
Brandenburský minister vnútra Jan Redmann pritom upozornil na širší problém.
„Pokiaľ ide o našu kritickú infraštruktúru, v Nemecku sme príliš zraniteľní,“ povedal.
A práve to je jeden z hlavných problémov, ktorým sa nemecké bezpečnostné zložky v poslednom období zaoberajú. Útočník totiž nemusí zničiť elektráreň, letisko alebo železnicu. Niekedy stačí menšie poškodenie, ktoré spôsobí výpadok, naruší logistiku alebo prinúti úrady nasadiť veľké množstvo policajtov a technikov.
Môže ísť skutočne o širší problém?
Nemecké spravodajské zdroje podľa tamojších médií preverujú možné súvislosti medzi viacerými incidentmi v Európe. Vyšetrovanie má zahŕňať prípady z Bulharska, Talianska, Poľska, Rumunska či Spojeného kráľovstva. Ak sa tieto prípady podarí prepojiť, útok na letisku Leipzig/Halle by mohol patriť do širšej série operácií. Zatiaľ však nejde o potvrdenie jednotnej kampane, preto treba jednotlivé prípady od seba odlišovať. Takzvaná hybridná vojna totiž nefunguje rovnakým spôsobom ako klasický vojenský útok. Namiesto tankov a vojakov môže protivník využiť drony, sabotérov, kybernetické útoky, špionáž alebo ľudí naverbovaných priamo v cieľovej krajine.
Pre štáty je takýto spôsob činnosti nepríjemný najmä preto, že kritická infraštruktúra sa nachádza na obrovskom území. Nie je možné fyzicky strážiť každý kilometer železnice, elektrického vedenia, potrubia alebo každý objekt na letisku. Nemecko preto pripravuje ďalšie opatrenia namierené proti Rusku. Berlín plánuje napríklad zatvorenie ruského konzulátu v Bonne a chce odstrániť aj organizáciu Russian House v Berlíne, ktorú nemecké úrady spájajú s údajným pôsobením ruských spravodajských služieb.
Na stole sú aj ďalšie sankcie a prísnejšie kontroly ruských občanov pri vstupe do krajiny. Nemecko zároveň podporuje nový balík sankcií Európskej únie voči Rusku. Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa po zverejnení nemeckého obvinenia postavil za Berlín. Podľa neho Nemecko predstavilo jasné dôkazy podporujúce záver o ruskom zapojení.
Dôležité však zostáva rozlišovať medzi tým, čo už nemecké úrady označili za dôkaz, a tým, čo sa ešte len vyšetruje. V prípade dronu pri ukrajinskom Antonove Berlín hovorí o ruskom zapojení, pri útoku na elektrickú sieť takýto záver zatiaľ nepadol. Oba prípady však ukazujú, prečo sa ochrana kritickej infraštruktúry dostáva v Nemecku čoraz vyššie na zoznam bezpečnostných priorít. Aj relatívne malý útok môže totiž prinútiť štát reagovať, preverovať ďalšie možné ciele a venovať podstatne viac zdrojov ich ochrane.
