Môže vedomie vzniknúť v počítačovej simulácii? Toto je názor odborníka
Vedomie je niečo, čo je typické pre živé bytosti. No s nástupom umelej inteligencie a pokrokom v tejto oblasti sa vynára otázka, či vedomie môžu nadobudnúť aj stroje. Je to možné?
Vedomie je niečo, o čom toho zatiaľ veľa nevieme, no predpokladáme, že ide o vlastnosť, ktorá je špecifická pre nás, ľudí, alebo iné inteligentné bytosti. S príchodom umelej inteligencie sa však mnohí pýtajú, či môže vedomie vzniknúť aj v rámci počítača.
V rámci nového výskumu sa výskumník z univerzity RUB pozrel na to, ako môžeme definovať vedomie a či táto definícia umožňuje to, aby vedomie vzniklo aj v počítačovej simulácii. Tým výskumníkom je Wanja Wiese a vo svojej práci zistil, že minimálne jedna podmienka nemôže existovať v počítači.
Jeho štúdia našla výrazné rozdiely medzi človekom a umelou inteligenciou, či inými strojmi. Tvrdí, že kauzálna štruktúra môže byť zásadným rozdielom medzi tým, či vedomie vznikne alebo nie.
V rámci výskumu umelej inteligencie a jej možného vedomia výskumníci uplatňujú dva postupy. Prvý sa pýta, aká je pravdepodobnosť, že si AI vytvorí vedomie a čo môžeme do systému pridať, aby sme túto pravdepodobnosť zvýšili. Druhý postup sa pýta, pri akých AI systémoch je nepravdepodobné, že by vedomie vzniklo a ako môžeme zabrániť tomu, aby umelá inteligencia vedomie nadobudla.
“Cieľom mojej práce je znížiť riziko toho, že omylom vytvoríme vedomú umelú inteligenciu, čo chceme ideálne dosiahnuť. Zatiaľ totiž nevieme, aké morálne základy sú vhodné na vytvorenie umelého vedomia. Za druhé moja práca pomôže tomu, aby sme sa nenechali oklamať umelou inteligenciou, ktorá sa len tvári vedome,” tvrdí Wiese.
Práve jeho druhý bod považuje za dôležitejší. Už dnes sa môžeme stretnúť s tým, že ak niekto dlhodobo interaguje s chatbotmi ako ChatGPT alebo Gemini, začína mať pocit, že umelá inteligencia je skutočne vedomá. Hoci v tomto smere sa názory môžu trochu líšiť, drvivá väčšina AI expertov sa zhoduje na tom, že súčasná umelá inteligencia vedomie nemá.
Neprehliadni
Čo je to vedomie?
Bežná charakteristika pre vedomé zvieratá a ľudí je to, že sú živí. Ako však Wiese podotkol, ide o tak prísnu požiadavku, že ju mnohí nepovažujú za nutnú požiadavku pre vznik vedomia. V práci sa vedec odkazuje na princíp voľnej energie, ktorý popísal neurovedec Karl Friston. Tento princíp tvrdí, že živý organizmus reguluje procesy, napríklad telesnú teplotu, obsah kyslíku v krvi a cukor.
Podobne môže spracovať informácie aj počítač, no ten by nereguloval svoju teplotu, len by tento proces simuloval.
Wiese tvrdí, že podobnú vec môžeme povedať aj o našom vedomí. Podľa jeho názoru vedomie prispieva k prežitiu vedomého organizmu. Ak to platí, potom podľa princípu voľnej energie musia fyziologické procesy prispievajúce k udržiavaniu tela živočícha obsahovať stopy, ktoré po sebe zanechávajú vedomé zážitky. Tieto stopy môžeme opísať ako proces spracovania informácií.
Štruktúra mozgu a počítača
Wiese sa domnieva, že rozdiel medzi vedomím a nevedomím sa môže ukrývať v kauzálnej štruktúre počítačov a mozgov. Počítač musí vždy dáta načítať z pamäte, spracovať ich pomocou procesora a uložiť do pamäte opäť. Mozog nepracuje tak striktným spôsobom. Znamená to, že prepojenie odlišných mozgových regiónov môže nabrať rôzne formy. To môže byť rozdiel v tom, či počítač naberie vedomie alebo nie.
Princíp voľnej energie podľa Wiesea umožňuje popísať charakteristiky vedomia spôsobom, ktorý môžeme vytvoriť v počítačových systémoch, no zatiaľ sa nenachádzajú vo väčšine takýchto systémov, napríklad počítačových simulácii. Táto práca zároveň umožňuje vytvoriť detailnejší a presnejší popis vedomia.
Komentáre