Dostali sa naši predkovia až na prah vyhynutia? Nová štúdia objasňuje, čo sa stalo pred 900-tisíc rokmi
Jedna štúdia hovorí, že pred 900-tisíc rokmi sme sa dostali na prah vyhynutia. Je to ale skutočne tak? Nový výskum prináša odpoveď.
Človek má za sebou naozaj dlhú evolučnú cestu, no tá mohla dopadnúť úplne inak a vôbec nie v náš prospech. Portál IFL Science upozorňuje na štúdiu, ktorá naznačuje, že sled udalostí pred približne 900-tisíc rokmi mohol pokojne viesť k planéte bez ľudí.
Vedci objavili dôkazy, podľa ktorých sa ľudstvo pred 900-tisíc rokmi dostalo skutočne až na prah vyhynutia. Nedávna analýza týchto dôkazov ale ukazuje, že situácia nemusela byť až taká vážna, ako sme si spočiatku mysleli.
Tak ako to s našimi predkami bolo? Je možné, že sa ich spoločnosť dostala pred 900-tisíc rokmi do populačnej krízy? Na zodpovedanie tejto otázky vytvorili výskumníci model FitCoal, ktorý použili na analyzovanie genetickej histórie viac ako 3-tisíc dnes žijúcich ľudí. V ďalšom kroku potom sledovali mutácie späť v čase, aby dokázali lepšie pochopiť populačnú dynamiku.
Dostal sa človek na prah vyhynutia?
Spomedzi všetkých afrických genómov v skúmanej vzorke výskumníci objavili stopy populačnej krízy, ktorá sa mohla odohrať pred približne 900-tisíc rokmi. Presnejšie povedané, analýza ukázala, že pred 900-tisíc rokmi mohlo vyhynúť až 98,7% populácie našich predkov. Znamená to, že v to obdobie by na svete existovalo len 1 280 ľudí.
Problém ale je, že tento problém sa objavuje len v africkom genóme. Mimo neho výskumníci nenašli stopy, že by v tomto období vymrelo obrovské percento našej populácie. Preto autori po novom spochybňujú, či ku tejto kríze došlo alebo nie.
Neprehliadni
Odborníci priznávajú, že model FitCoal skutočne mohol predpovedať kolaps prastarej civilizácie. Problém štúdie ale tkvie v tom, že iné modely tento kolaps replikovať nedokázali.
“Všetky dostupné metódy výskumu sa spoliehajú na popisovanie rozdielov medzi modernými ľuďmi a našimi predkami. Na základe toho vieme odvodiť teórie o tom, ako naša minulosť vyzerá. Keď sa ale presunieme do minulosti stovky tisícov rokov, väčšina týchto rozdielov by sa zúžila na jedného predka,” hovorí doktor Aylwyn Scally, jeden z autorov novej analýzy.
Scally vysvetľuje, že ak chceme robiť nejaké výskumy na základe genetiky dnešného človeka, k užitočným výsledkom sa vieme dopracovať len do posledných 200-tisíc rokov. Čokoľvek staršie už nemusí byť presné. Výskumníci majú niekoľko nástrojov, s pomocou ktorých sa môžu pokúsiť rekonštruovať minulosť a populáciu našich predkov. Jedným z nástrojov je napríklad Mutation Spectrum History Inference alebo Multiple Sequentially Markovian Coalescent.
Problém s týmito modelmi je, že pracujú s predpokladmi a zjednodušeniami, čo sa týka toho, ako rýchlo prebiehali rôzne mutácie. Podľa výskumníkov všetky nástroje obmedzujú spoľahlivosť podobných štúdii, pretože to čo sa skutočne stalo bolo oveľa komplikovanejšie, než dokážu naše jednoduché modely reprezentovať.
Model mohol byť mylný
Model FitCoal, ktorý predpovedal kolaps ľudstva, mohol mať už od základov nejakú výpočtovú chybu. Preto výskumníci rovnaký výskum zopakovali s inými modelmi. Tu sa ukázalo, že tieto modely nedokázali verne reprodukovať populačný kolaps, ktorý zachytil model FitCoal.
Zatiaľ nevieme, kde sa stala chyba. Niektorí výskumníci naznačujú, že FitCoal pracoval s odlišným koalescenčným pomerom. Iní zas hovoria, že FitCoal je až príliš zjednodušeným modelom na to, aby zachytil skutočný vývoj prastarých populácií. Výskumníci naznačujú, že ak by naši predkovia skutočne takmer vyhynuli, stopy by sme mohli nájsť v genóme aj všetkých neafrických populácií.
Celkovo výskumníci hovoria, že ak sa k určitým výsledkom dopracujeme len pomocou našej vlastnej metódy, mali by sme mať dobré vysvetlenie, ktoré podporuje naše zistenia. Autori pôvodnej štúdie ale vôbec nevysvetľujú, prečo sú iné metódy nesprávne. Je teda pravdepodobnejšie, že sa ich model FitCoal pomýlil, ako že sú všetky ostatné modely nesprávne. Znamená to, že s najväčšou pravdepodobnosťou ľudia pred 900-tisíc rokmi nečelili existenčnej kríze.
Komentáre