Vedci konečne prišli na to, prečo máme tak veľké mozgy. Odpoveď našli na nezvyčajnom mieste
Výskumníci naznačujú, že črevná mikroflóra mohla prispieť k evolúcii nášho mozgu.
Človek sa vyznačuje svojim veľkým mozgom, no pre vedcov stále ostáva záhadou, ako sa naše veľké mozgy vyvinuli. Štúdia, za ktorou stoja výskumníci z Microbiology Society ale naznačuje, že stopy k pochopeniu našich veľkých mozgov sa môžu ukrývať v našich žalúdkoch.
Výskumníci vysvetľujú, že mozgové tkanivo si vyžaduje najviac energie z celého tela. Cicavce s veľkým mozgom preto potrebujú viac energie na to, aby sa ich mozog dokázal nielen udržiavať, no zároveň aj rásť. Nová štúdia odhalila, že črevná mikroflóra, ktorá nám pomáha rozložiť jedlo a získať z neho energiu, nám mohla pomôcť získať väčší mozog.
V rámci experimentu výskumníci implantovali baktérie črevnej mikroflóry dvoch primátov s veľkým mozgom, človeka a opice saimiri a jedného primáta s malým mozgom, makaka, do myší. Ukázalo sa, že ak mala myš v sebe mikroflóru primáta s veľkým mozgom, dokázala vyprodukovať a použiť viac energie. V prípade mikróbov od primáta s malým mozgom ukladala myši viac energie do tukov.
“Dáta experimentu po prvýkrát ukazujú, ako črevná mikroflóra odlišných živočíchov ovplyvňuje biológiu medzi odlišnými druhmi. Zároveň nám experiment pomohol potvrdiť hypotézu, podľa ktorej črevná mikroflóra mení živočíšnu evolúciu tým, že reguluje ako telo funguje,” hovoria vedci.
Mikroflóra mohla podnietiť náš mozog
Predchádzajúce výskumy sa pozreli na genetiku a prostredie, v ktorom žili primáty s väčšími a menšími mozgami. Veľké množstvo výskumov ale nezohľadňovalo ako tieto primáty vyrábajú energiu a ako ju používalo. Len pramálo informácií nám hovorí o tom, ako sa vyvíja metabolizmus odlišných druhov primátov.
“Dnes vieme, že vo veľkom čreve žije populácia mikróbov, ktoré môžu produkovať zlúčeniny ovplyvňujúce našu biológiu. Tieto mikróby môžu zmeniť metabolizmus, čo môže viesť k odolnosti na inzulín a zvyšovaniu hmotnosti. Variácie črevnej mikroflóry sú nepreskúmaným mechanizmom, s pomocou ktorého by metabolizmy primátov dokázali zmeniť energetické požiadavky mozgu,” vyjadrila sa Katherine Amato, jedna z autorov štúdie.
Experiment začali výskumníci tým, že vytvorili myši bez svojej vlastnej črevnej mikroflóry. Následne do nich vložili mikróby iných organizmov. Postupom času sledovali či myši priberali na váhe, aké mali percento tuku, hodnotu glukózy, ako im fungovala pečeň a sledovali aj ďalšie vlastnosti. Popri tom sledovali aj aké typy mikróbov sa v myši nachádzali a aké zlúčeniny vytvárali.
Neprehliadni
Myš s črevnou mikroflórou od ľudí a saimiri opíc mala podobnú biológiu, hoci nie sme so saimiri opicami blízkymi evolučnými príbuznými. Autori štúdie naznačujú, že musí existovať iný faktor, nie naša spoločná evolučná línia, prečo máme spolu so saimiri opicami veľké mozgy. Výskumníci sa domnievajú, že odpoveď môže ležať práve v črevnej mikroflóre.
“Zistenia našej štúdie naznačujú, že ľudia a saimiri opice si nezávisle od seba vyvinuli väčšie mozgy. Keď sa tak stalo, ich mikrobiálne komunity sa zmenili podobným spôsobom, aby dokázali mozgu poskytnúť viac energie,” tvrdí Amato.
V ďalších štúdiách výskumníci plánujú preskúmať aj ďalšie druhy primátov s rôznymi veľkosťami mozgu. Zaujíma ich ale aj to, aké typy zlúčenín tieto mikróby produkujú a ako vplývajú na svojich hostiteľov z hľadiska správania a imunitného systému.
Čo všetko ovplyvňuje črevná mikroflóra?
Výskumníci pár rokov dozadu zistili, že naše črevné mikróby môžu mať vplyv aj na to, koľko vážime. V črevnom ekosystéme môžeme nájsť množstvo druhov baktérií, kvasiniek, či iných druhov mikroskopických organizmov. Tento život do veľkej miery ovplyvňuje naše zdravie, dĺžku života a po novom aj tvar našich tiel. Nová štúdia totiž prichádza so zaujímavým tvrdením a to takým, že štíhlosť môže byť nákazlivá, prostredníctvom šírenia určitých mikróbov. Viac o tomto výskume nájdeš v tomto článku.
Komentáre