Vedci kvantifikovali, ako rýchlo mozog pracuje. Rozmýšľame neuveriteľne pomaly. Toto je „informačný limit“ pre mozog
Výskumníci zistili, že naše zmysly vnímajú obrovské množstvo informácií, no náš mozog spracuje len malé množstvo z nich.
Výskumníci z Caltech kvantifikovali rýchlosť ľudskej myšlienky, ktorá je približne 10 bitov za sekundu. Zaujímavosťou ale je, že naša zmyslová sústava zachytáva informácie o našom prostredí 100-miliónov krát rýchlejšie. Autorov novej štúdie zaujímalo, prečo dokážeme myslieť relatívne pomaly, zatiaľ čo naše zmysli dokážu spracovať tisíce vecí naraz.
Bit je základná jednotka informácie v informatike. Napríklad typické Wi-Fi pripojenie dokáže spracovať 50 miliónov bitov za sekundu. V novej štúdii autori aplikovali techniky z oblasti teórie informácií na rozsiahle množstvo vedeckej literatúry o ľudskom správaní, ako je čítanie a písanie, hranie videohier a skladanie Rubikových kociek, aby vypočítal, že ľudia myslia rýchlosťou 10 bitov za sekundu.
“Je to extrémne malé číslo. Každý moment extrahujeme len 10 bitov informácie z triliónov ďalších bitov, ktoré naše zmyslové orgány zaznamenávajú. Týchto 10 bitov následne používame na vnímanie sveta okolo nás a rozhodovanie sa. Otázka je, čo náš mozog robí a prečo filtruje tak obrovské množstvo informácií?” pýta sa jeden z autorov štúdie, Markus Meister.
V mozgu sa nachádza viac ako 85-miliárd neurónov a tretina z nich má na starosti komplexné myslenie. Individuálne neuróny sú ale mimoriadne dobré informačné procesory, ktoré zľahka prepošlú oveľa viac ako 10 bitov informácie. Prečo to ale nerobia? Výskumníci považujú za zvláštne, že človek rozmýšľa tak pomaly, no má také veľké množstvo neurónov v mozgu. Meister dokonca navrhuje, aby výskumníci zohľadňovali tento paradox v ďalších výskumoch.
S týmto ruku v ruke kráča otázka, prečo náš mozog spracúva len jednu myšlienku naraz, nie paralelne s tisíckami ďalších, ako to robia naše zmyslové systémy. Napríklad šachista dokáže v jeden moment myslieť len na jeden ťah, nie na päť ďalších súčasne. Autori štúdie predpokladajú, že toto odzrkadľuje spôsob, akým sme sa vyvíjali.
Výskum naznačuje, že najstaršie tvory s nervovou sústavou používali svoje mozgy primárne na navigáciu, na presun k potrave a preč od predátorov. Ak sa naše mozgy vyvinuli z týchto jednoduchých systémov na sledovanie ciest, dávalo by zmysel, že dokážeme sledovať iba jednu „cestu“ myslenia naraz.
Neprehliadni
“Ľudské myslenie môžeme vnímať ako formu navigácie cez priestor abstraktných konceptov. Naši predkovia si vybrali ekologickú sféru, kde je svet dostatočne pomalý na to, aby sme v ňom dokázali prežiť. Zaujímavosťou je, že náš mozog vyťažíme na 10 bitov za sekundu len v krízových najzávažnejších prípadoch. Väčšinou nám s prehľadom stačí vnímať zmeny v okolí oveľa pomalším tempom,” vysvetľuje Jieyu Zheng.
Revolúcia sa podľa autorov štúdie nekoná
Autori štúdie ale dodávajú, že tieto zistenia môžu vytvoriť nejaké nové myšlienky a témy vo svete sci-fi. Posledné roky výskumníci pracujú na rozhraní mozog-počítač a veria, že priame prepojenie mozgu a počítača by nám dovolilo komunikovať rýchlejšie než hovorená alebo písaná reč.
Nová štúdia ale dokazuje, že aj keby náš mozog priamo fungoval cez počítač, táto komunikácia by stále prebiehala rýchlosťou 10 bitov za sekundu.
Autori štúdie pokračujú v tomto výskume. Veria, že sa im v budúcnosti podarí odhaliť viac poznatkov ohľadom toho, prečo naše zmyslové sústavy pracujú rýchlejšie ako naše vnímanie a či vieme urobiť niečo pre to, aby sme rýchlosť nášho vnímania zvýšili. Zatiaľ nám ale neostáva nič iné, ako akceptovať to, že naše rozmýšľanie je výrazne pomalšie ako fungovanie bežnej bezdrôtovej siete. Na druhú stranu nám evolúcia dokázala, že aj tých 10 bit/s nám viac než stačí na každodenný život a rovnako si vieme s touto malou rýchlosťou poradiť aj v krízových situáciách. Pravdepodobne sa ale budeme musieť vzdať myšlienky, že by nám mozgové čipy odomkli nejaké “nadľudské schopnosti”.
Komentáre