Je Deviata planéta skutočná? Zvláštne dráhy telies za Neptúnom naznačujú, že tam môže byť ďalší veľký svet
O záhadnej deviatej planéte sa hovorí už celé desaťročia. Priamy dôkaz stále chýba, no zvláštne dráhy vzdialených telies naznačujú, že za Neptúnom sa môže ukrývať ďalšia veľká planéta.
Slnečná sústava má podľa súčasnej klasifikácie osem planét. To však ešte nemusí znamenať, že poznáme všetky veľké objekty, ktoré sa v jej najvzdialenejších oblastiach nachádzajú. Astronómovia už viac než storočie uvažujú o možnosti, že ďaleko za Neptúnom sa ukrýva planéta, ktorú zatiaľ nikto priamo nepozoroval. Dnes ju poznáme ako Deviatu planétu. Jej príbeh pritom siaha ešte pred samotnú hypotézu, ktorú dnes poznáme.
Hľadanie neznámej planéty sa začalo už dávno
Objavenie Neptúna v roku 1846 ukázalo, že astronómovia môžu existenciu neviditeľného telesa odhaliť aj nepriamo. Neptún totiž vedci identifikovali na základe nezrovnalostí v pohybe Uránu, ktoré naznačovali gravitačný vplyv ďalšej planéty. Neskôr sa podobná myšlienka objavila aj pri ďalšom hľadaní, píše portál Space.
Americký astronóm Percival Lowell začiatkom 20. storočia predpokladal, že nezvyčajné správanie Uránu a Neptúna môže spôsobovať ešte vzdialenejšia planéta. Nazval ju Planéta X. V roku 1930 potom Clyde Tombaugh objavil Pluto. Objekt dostal status planéty a určitý čas sa zdalo, že hľadanie deviatej planéty sa skončilo.
Pluto však v roku 2006 prišlo o status planéty a Medzinárodná astronomická únia ho zaradila medzi trpasličie planéty. Dnes preto máme osem planét a Pluto zostáva súčasťou oveľa početnejšej populácie objektov za dráhou Neptúna. Lenže príbeh Deviatej planéty tým vôbec neskončil.
Deviata planéta nie je to isté ako pôvodná Planéta X
Hoci by sa mohlo zdať, že Deviata planéta a pôvodná Planéta X hovoria o tom istom objekte, existuje medzi nimi dôležitý rozdiel. Pôvodná hypotéza Planéty X vychádzala najmä z údajného narušenia dráh Uránu a Neptúna. Neskoršie pozorovania vrátane údajov zo sondy Voyager 2 ukázali, že pohyb týchto planét nevyžaduje existenciu ďalšej planéty. Súčasná hypotéza Deviatej planéty preto stojí na inom základe. Astronómovia sa pozerajú oveľa ďalej za Neptún a skúmajú malé, veľmi vzdialené telesá. Niektoré z nich majú totiž nezvyčajné obežné dráhy.
Neprehliadni
V roku 2016 astronómovia z Kalifornského technologického inštitútu Konstantin Batygin a Michael Brown navrhli, že tieto zvláštnosti môže vysvetliť neobjavená planéta približne s hmotnosťou Neptúna. Zaujímavosťou je, že Michael Brown je vedec, ktorý v roku 2006 pomohol vyradiť Pluto zo zoznamu riadnych planét Slnečnej sústavy. Tým pádom nás Brown o deviatu planétu „pripravil“ a teraz venuje svoje úsilie tomu, aby našiel novú.
Dôvod, prečo Deviata planéta stále priťahuje pozornosť, sú takzvané extrémne transneptúnske objekty. Ide o telesá, ktorých dráhy siahajú mimoriadne ďaleko od Slnka. Niektoré z nich vykazujú určité spoločné charakteristiky. Ich dráhy sa napríklad zoskupujú spôsobom, ktorý môže súvisieť s gravitačným vplyvom veľkého telesa. Hypotetická planéta by zároveň mohla vysvetliť aj ďalšie zvláštnosti. Ide napríklad o veľké vzdialenosti niektorých objektov od Slnka v bode ich najväčšieho priblíženia, výrazne naklonené obežné dráhy či dokonca objekty, ktoré sa pohybujú opačným smerom než väčšina telies v Slnečnej sústave.
Podľa vedcov simulácie ukazujú, že Deviata planéta dokáže prirodzene vytvoriť populáciu objektov, ktorú astronómovia pozorujú. Model bez tejto planéty má podľa ich analýzy po zohľadnení pozorovacích obmedzení s údajmi väčší problém. To však stále nie je priame pozorovanie planéty.
Deviatu planétu sme napriek simuláciám ešte nedokázali nájsť
A práve tu sa hypotéza dostáva do najťažšej fázy. Astronómovia majú indície založené na pohybe iných objektov, no samotnú Deviatu planétu zatiaľ priamo nezachytili. Vedci preto stále nemôžu povedať, že takáto planéta skutočne existuje. Samotný Batygin upozorňuje, že nové objavy automaticky neznamenajú jednoduché potvrdenie hypotézy. Podľa neho sa obraz vzdialenej Slnečnej sústavy skôr komplikuje.
„Treba byť opatrný pri uvádzaní jednej hodnoty významnosti pre zoskupovanie dráh,“ upozornil Batygin.
Teória totiž podľa neho nepredpokladá, že každé vzdialené teleso musí patriť do rovnakého zoskupenia.
To je dôležité najmä preto, že astronómovia postupne objavujú ďalšie a ďalšie objekty. Väčšia vzorka môže pôvodný obraz potvrdiť, oslabiť alebo ukázať, že za pozorovanými javmi stojí niečo iné.
Astronómovia vkladajú nádeje do nového veľkého ďalekohľadu
Veľkú úlohu v ďalšom pátraní môže zohrať Vera C. Rubin Observatory v Čile. Jeho schopnosti umožnia systematicky sledovať obrovské množstvo objektov na oblohe a hľadať aj veľmi slabé a vzdialené telesá. Ak Deviata planéta skutočne existuje, nové pozorovania môžu postupne zúžiť oblasť, v ktorej sa môže nachádzať.
Ešte zaujímavejšie by však bolo, keby vedci objavili väčšie množstvo vzdialených telies, ktorých dráhy by vykazovali presne tie charakteristiky, ktoré model Deviatej planéty predpovedá. Batygin za presvedčivejší nepriamy dôkaz považuje situáciu, keď sa pri rastúcej vzorke objektov začnú opakovane objavovať viaceré nezávislé vzorce zodpovedajúce rovnakým vlastnostiam hypotetickej planéty.
„Ak by oveľa väčšia a dobre charakterizovaná vzorka súčasne vykázala predpovedanú štruktúru dráh, rozdelenie vzdialeností pri najväčšom priblížení, sklony obežných dráh a populáciu objektov križujúcich dráhu Neptúna, bolo by veľmi ťažké vysvetliť všetky tieto pozorovania bez spoločného gravitačného pôvodcu,“ povedal.
Zatiaľ teda zostávajú obe možnosti otvorené. Deviata planéta môže byť skutočnou planétou ukrytou v temných a vzdialených oblastiach Slnečnej sústavy, no rovnaké pozorovania môže napokon vysvetliť aj iný mechanizmus. Odpoveď môže priniesť až ďalšia generácia pozorovaní. A práve tie môžu ukázať, či astronómovia na okraji Slnečnej sústavy skutočne hľadajú novú planétu, alebo zvláštne správanie objektov nakoniec vysvetlí niečo iné.
