SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako prišiel Mars o svoju vodu? Tento problém je oveľa komplikovanejší, než sa predpokladalo

V novej štúdii sa vedci pokúšali zistiť, čo bolo príčinou vysušenia červenej planéty. Výsledky ich štúdie prinášajú nejasné odpovede.

Zábery z Marsu, ktoré zachytila sonda Mariner 9 ešte v roku 1972 odhalili planétu plnú riečnych korýt – dôkazu že červená planéta kedysi vyzerala úplne inak. Mars nemá tektonické platne ako naša Zem, čiže geologické procesy nezakryjú štruktúry, ktoré sa na povrchu nachádzajú, píše portál Sci-News.

Keďže povrch Marsu vyzerá viac-menej rovnako, ako pred niekoľkými miliardami rokov, vedci môžu analyzovať tisíce fotografií zachytených rôznymi vedeckými misiami. Vo svojej novej štúdii vytvoril doktor Edwin Kite so svojim vedeckým tímom časovú os toho, ako sa naprieč miliardami rokov menila riečna aktivita planéty. Analyzovali prírodné štruktúry na základe ich zvetrania a následne vytvorili simulácie rozličných klimatických podmienok. Potom už stačilo nájsť len tú, ktorá sedela najlepšie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Planetárna klíma je mimoriadne komplexná vec, ktorá sa spolieha na množstvo rozličných faktorov. Tie sú ešte prísnejšie v prípade, že hovoríme o obývateľnej planéte. Dôležitým faktorom je teplo, vďaka ktorému môže voda na povrchu existovať v kvapalnom skupenstve. Teplo získava planéta od svojej hviezdy a vzdialenosť je v tomto prípade rozhodujúca. Ak sa planéta nachádza príliš blízko, radiácia hviezdy odfúkne jej atmosféru.

Teplo zachytávajú skleníkové plyny alebo oblaky, ak je ich kompozícia správna. Polárne čiapočky ale slúžia ako zrkadlo, ktoré odráža solárnu energiu späť do vesmíru. Autori novej štúdie na základe týchto faktorov vytvorili niekoľko rozličných simulácií. Každá simulácia predstavovala iné podmienky na Marse a cieľom bolo nájsť správnu kombináciu, pri ktorej by na Marse dokázala existovať voda.

Čo sa odohralo na Marse?

Počas svojej práce si všimli, že zmenou hodnoty oxidu uhličitého nezmenili výsledok simulácie. Z toho usúdili, že oxid uhličitý pravdepodobne nebol hlavnou silou zmeny, ktorou si planéta Mars prešla.

„Oxid uhličitý je mimoriadne silný skleníkový plyn. Preto sme ho považovali za hlavného činiteľa vo vysúšaní Marsu. Simulácie nám ale naznačujú, že je tento problém oveľa komplexnejší,“ vysvetľuje doktor Kite.

Výsledky tejto štúdie súhlasia s prácou publikovanou ešte v roku 2021. V nej sa vysušenie Marsu pripisovalo ľadovým oblakom vysoko v atmosfére planéty. Tie slúžili ako skleník, ktorý uväznil teplo na planéte.  Objavujú sa ale aj iné názory. Iné vedecké tímy tvrdia, že ak by sa z interiéru Marsu uvoľnil vodík, ten by reagoval s oxidom uhličitým a následne zachytával infračervené žiarenie, ohrievajúce planétu.

Aj v štúdii vedcov sa píše, že za skleníkový efekt s najväčšou pravdepodobnosťou mohol plyn, ktorý ale nebol oxid uhličitý. Presná charakteristika tohto plynu ale nie je známa.

To, čo sa presne stalo Marsu zatiaľ ostáva záhadou. Populárnou je aj teória o strate magnetického poľa planéty. Predpokladá sa, že nejaká neznáma udalosť zapríčinila zmiznutie marťanskej magnetosféry, ktorá slúžila ako ochranný štít pred škodlivou solárnou radiáciou. Po strate magnetického poľa ostala atmosféra napospas nabitým časticiam solárneho vetra. Tieto častice atmosféru postupne „odfúkli“ a po strate atmosféry zmizla z povrchu planéty aj voda.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close