VIDEO: Ukrajina postupne nasadzuje roboty namiesto pešiakov. Chce nimi nahradiť až tretinu najrizikovejšej práce na fronte
Ukrajina nasadzuje pozemné roboty tam, kde by inak riskovali život pešiaci. Unesú stovky kilogramov výbavy, držia pozície a menia spôsob, akým sa vedie vojna.
Na ukrajinskom fronte sa rodí zmena, ktorá môže o pár rokov ovplyvniť každú väčšiu armádu. Ukrajinská 3. samostatná útočná brigáda chce časť najrizikovejšej práce pechoty presunúť na bezpilotné pozemné vozidlá, informuje server independent.co.uk. Tam, kde by ešte donedávna musel ísť vojak s výstrojom na chrbte a s vedomím, že sa nemusí vrátiť, má po novom vyraziť pásový alebo kolesový robot.
Veliteľ jednotky NC13 Mykola Zinkevych to nevysvetľuje cez veľké vízie o budúcnosti vojny. Hovorí, že ak je riziko pre človeka príliš vysoké, dopredu má ísť stroj. Život pešiaka je nenahraditeľný, zatiaľ čo roboty nekrvácajú. Práve z tejto úvahy vyrástol plán nahradiť približne 30 percent pechoty pozemnými robotmi, ktoré dokážu niesť zásoby, muníciu, kryť pozície alebo útočiť na nepriateľské ciele.
Nejde pritom len o plán na papieri. Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské sily už v Charkovskej oblasti uskutočnili operáciu, pri ktorej postup zabezpečili drony a pozemné roboty bez toho, aby do prvej línie poslali pechotu. Podľa jeho slov sa ruskí vojaci vzdali a Ukrajinci pri operácii neutrpeli straty.
The future is already on the front line – and Ukraine is building it. These are our ground robotic systems. For the first time in the history of this war, an enemy position was taken exclusively by unmanned platforms – ground systems and drones. The occupiers surrendered, and the… pic.twitter.com/qLQKfxPdiB
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 13, 2026
Robot unesie to, čo by na front musela niesť celá skupina vojakov
Rozdiel medzi vojakom a pozemným robotom najlepšie ukáže obyčajná logistika. Pešiak dokáže cez rozbitý terén odniesť približne 20 kilogramov výstroja, munície alebo zásob. Logistický UGV však odvezie 200 až 600 kilogramov nákladu. To je množstvo, ktoré by inak musela na front niesť celá skupina vojakov.
Neprehliadni
V praxi to znamená menej ľudí na otvorenom priestranstve, menej riskantných presunov a menšiu šancu, že zásobovanie skončí stratami. Robot sa môže pohybovať tam, kde by sa človek musel plaziť pod paľbou. Môže priviezť muníciu, jedlo, batérie, zdravotnícky materiál alebo odviezť raneného vojaka z miesta, kam sa sanitka ani obrnené vozidlo nedostane.
Rovnaká logika platí aj pri držaní pozícií. Operátor nemusí sedieť v zákope pár stoviek metrov od nepriateľa, ale môže ovládať stroj zo zázemia vzdialeného aj desiatky kilometrov. Podľa Zinkevycha jeho jednotka za posledné mesiace vykonala viac než 100 úderných operácií s pozemnými robotmi.
Jedným z najznámejších príkladov je TW12.7 od ukrajinskej firmy DevDroid. Ide o pásové vozidlo s guľometom Browning. Podľa ukrajinskej jednotky mal jeden takýto robot držať pozíciu na fronte šesť týždňov. Cez deň sledoval ruské presuny a poskytoval kryciu paľbu, večer sa sťahoval do krytu na údržbu a doplnenie munície.
Robotic warfare.
For 45 days straight, a ground drone from Ukraine’s 3rd Assault Brigade held the line instead of infantry, suppressing movements with machine gun fire. Operated remotely from cover, the DevDroid TW 12.7 kept the position secure without a single loss. pic.twitter.com/O3wYbtueVl
— NOELREPORTS 🇪🇺 🇺🇦 (@NOELreports) December 22, 2025
Robot za 30 tisíc dolárov môže spraviť prácu, pri ktorej by inak riskoval život vojak
Cena týchto strojov ukazuje, prečo o ne má armáda taký záujem. Základný pozemný robot od DevDroidu stojí pre Ukrajinu približne 30 tisíc dolárov, verzia s guľometom Browning približne 50 tisíc dolárov. V bežnom živote je to suma za lepšie auto. Na fronte je to však technika, ktorú môžeš poslať do priestoru, kam by inak musel ísť človek.
Ak robot zhorí, poškodí sa alebo uviazne, stále ide o stratu stroja. Pri pešiakovi sa takáto matematika nedá použiť. Aj preto ukrajinský trh s bezpilotnými pozemnými vozidlami vlani narástol o 488 percent. Nejde o pár kusov techniky pre reklamné video, ale o rýchlo rastúci sektor, ktorý vzniká priamo pod tlakom vojny.
Oleg Fedoryshyn z firmy DevDroid odhaduje, že v boji sa stratí približne 10 až 15 percent nasadených robotov. Mnohé z nich sa však po poškodení podarí opraviť a vrátiť späť jednotkám. Ukrajinci preto nehovoria o úplnom konci pechoty. Skôr o jej premene. Vojaci sa majú sústrediť na úlohy, ktoré stroje stále nezvládnu, teda rozhodovanie v chaotickom teréne, obsadzovanie priestoru a situácie, kde nestačí kamera, pásy a diaľkové ovládanie.
Keď operátor sedí desiatky kilometrov od frontu, mení sa aj rozhodovanie o použití sily
Čím viac sa vojna presúva do kamier, obrazoviek a ovládačov, tým viac otázok vzniká okolo samotného rozhodovania. Profesorka Elke Schwarz z Queen Mary University upozorňuje, že diaľkovo ovládané zbrane môžu znížiť psychologickú hranicu použitia sily. Inými slovami, keď operátor nesedí priamo v zákope a necíti rovnaké bezprostredné riziko ako vojak na zemi, útok sa môže v jeho hlave zmeniť na technickú úlohu.
Práve v tom je najväčší paradox bojových robotov. Na jednej strane môžu zachrániť životy vlastných vojakov, pretože ich neposielajú do najnebezpečnejších miest frontu. Na druhej strane vytvárajú odstup medzi človekom a následkami jeho rozhodnutia. Schwarz preto varuje, že pri zbraniach ovládaných na diaľku existuje riziko, že sila sa použije ľahšie a najtvrdšie následky môžu znášať civilisti.
Ukrajina si pod tlakom vojny buduje vlastný robotický priemysel
Na tomto vývoji je dôležité aj to, že Ukrajina k robotom neprišla cez pohodlný výskumný program v čase mieru. Tlačí ju k nim front, nedostatok ľudí a každodenná potreba posielať techniku tam, kde by človek riskoval smrť. Krajina sa tak stala jedným z lídrov v praktickom nasadzovaní pozemných bojových robotov skôr, než na ich používanie vznikli jasné vojenské pravidlá.
Kým pri tankoch, raketách alebo protivzdušnej obrane je Ukrajina vo veľkej miere odkázaná na zahraničných spojencov, časť pozemných robotov vzniká priamo doma. To znamená kratšiu cestu od skúsenosti z frontu k úprave stroja. Ak operátori zistia, že robot potrebuje lepšiu kameru, odolnejší podvozok alebo iné krytie, výrobca sa o tom dozvie prakticky okamžite.
Práve preto môžu mať ukrajinské roboty po vojne hodnotu aj pre iné armády. Nebudú to stroje navrhnuté podľa predstáv z prezentácií, ale technika, ktorú formovali zákopy, mínové polia, delostrelectvo a rušenie signálu.
Roboty teda nemenia vojnu len tým, že unesú viac munície alebo vydržia na pozícii dlhšie než človek. Menia aj hranicu medzi rizikom a rozhodnutím. Vojak sa môže posunúť desiatky kilometrov od frontu, ale následky jeho príkazu zostávajú na bojisku. A práve tam sa ukáže, či stroje naozaj zachránia životy, alebo len naučia armády viesť dlhšie a vyčerpávajúcejšie vojny.
