Mimoriadne zachovalé vzorky ľadu pomôžu vedcom zodpovedať otázku: Nachádzal sa niekedy na Marse život?
V novej štúdii sa vedci pozreli na ložiská ľadu v kráteroch Marsu, ktoré môžu prezradiť nové informácie o klíme planéty.
Podnebie Marsu sa počas miliárd rokov menilo a orientácia planéty na tom mohla mať svoju zásluhu. V novej štúdii sa vedci dopracovali k informáciám, ktoré by mohli v budúcnosti pomôcť určiť, či bola červená planéta niekedy obývateľná, informuje portál AGU.
Vo svojom výskume sa vedci zamerali na depozity ľadu, ktoré odrážajú teplotné, hydrologické a planetárne podmienky tak, ako u nás na Zemi. Sklon planéty môže ovplyvniť množstvo slnečného svetla, ktoré na planétu dopadne a tým ovplyvní aj teplotu a podnebie. Na základe ľadových vrstiev dokážu vedci získať lepší obraz o tom, ako Mars vyzeral v minulosti. Hrubšie a čistejšie vrstvy ľadu vo všeobecnosti reprezentujú chladnejšie obdobia, zatiaľ čo tie tenšie a prašnejšie vrstvy značia obdobie vyšších teplôt.
Vo výskume sa vedcom podarilo prepojiť ľadové vrstvy Marsu so sklonom planéty a evolúciou jej obežnej dráhy v čase. Výskum publikovaný v Geophysical Research Letters je zároveň najpresnejším výskumom tohto javu. Štúdia vedcov zatiaľ nesiaha do ďalekej minulosti planéty, no napriek tomu odkrýva tajomstvá o podnebí Marsu, ktoré by mohli viesť k odpovedi na to, či mohla červená planéta v určitom bode podporovať život.
„Vôbec sme nečakali, ako tieto vzorce zapadnú do orbitálneho cyklu planéty. Išlo o najlepšiu zhodu, akú si vedci môžu priať,“ vysvetľuje Michael Sori, vedúci novej štúdie.
Jedinečné vzorky
V predchádzajúcich výskumoch sa vedci zamerali na polárny ľad, ktorý v tomto prípade nie je úplne ideálnou vzorkou. Ložiská na póloch planéty sú staré a postupom času sa z nich ľad mohol vytrácať, čo zároveň mohlo zničiť jemné stopy potrebné pre výskum. Sori a jeho tím, sa preto obrátili na ložiská ľadu nachádzajúce sa v kráteroch s priemerom niekoľkých desiatok km. Ľad je v týchto oblastiach čerstvejší a vhodnejší na ďalšie štúdie. Výnimočnou vzorkou sú ľadové ložiská v kráteri Burroughs, ktorý má priemer 74 km. Podľa autorov štúdie sú vzorky v kráteri „mimoriadne zachovalé“.
Následne vedci analyzovali hrúbku a tvar ľadových vrstiev. Z toho vyplynulo, že jednotlivé vrstvy sa viažu na dve najdôležitejšie orbitálne vlastnosti Marsu – sklon planéty a jemné zmeny v jej obežnej dráhe. Vedci tieto zmeny sledovali 5-miliónov rokov do minulosti. Pochopiť, ako vplývajú orbitálne cykly na vývoj podnebia planéty je dôležité nielen v kontexte Marsu, ale aj našej Zeme. V tomto prípade ale červená planéta slúži ako „prírodné laboratórium“ umožňujúce vedcom prepojenia orbitálnej dynamiky a podnebia študovať do hĺbky.
Neprehliadnite
Na podnebie Zeme vplýva ešte množstvo ďalších faktorov, napríklad biológia alebo tektonika, ktoré sú v prípade Marsu zanedbateľné. Planéta v podstate izoluje len jeden faktor, na ktorý sa môžu vedci zamerať a preštudovať ho do hĺbky. Vrstvy marťanského ľadu, ktoré môžete na fotografii vidieť ako línie, vedcom prezrádzajú to, ako sa striedali obdobia na červenej planéte a ako zmena klímy ovplyvnila formovanie ľadu. Na základe ďalších informácií, sklonu planéty a zmien v jej orbite, vedci môžu v budúcnosti vytvoriť model marťanskej klímy. Tento model by im mohol prezradiť, či v určitom bode mohla mať planéta vhodné podmienky pre život.
Komentáre