SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Dve záhady spojené s nádhernými fotografiami, sú dôkazom toho, že Mars stále dokáže prekvapiť

Mars Odyssey priniesol zábery mrazom pokrytého povrchu červenej planéty pred úsvitom.

Minulý rok sa podarilo sonde Mars Odyssey zachytiť záber povrchu červenej planéty pri úsvite. Analyzovaním záberu vo viditeľnom spektre – časti elektromagnetického žiarenia, ktorú vníma ľudské oko, si všimli jemnú modrobielu pokrývku. Bola to námraza, ktorú zviditeľnili prvé lúče nového dňa a keď sa vedci pozreli na povrch v infračervenom spektre, všimli si že námraza je na povrchu Marsu rozšírenejšia, než sa predpokladalo, píše portál NASA’s JPL.

Mráz na planéte vzniká počas noci a skladá sa prevažne z oxidu uhličitého, čiže nejde o formu ľadu, ktorú máme u nás na Zemi. Hoci zverejnené zábery námrazy pútajú svojou krásou, vedcov zaujímalo, prečo sa tvorí len v určitých miestach na povrchu. Po roku od zverejnenia fotografií vznikla štúdia, ktorá sa pokúša túto záhadu vyriešiť. Vysvetlenie uverejnené v Journal of Geophysical Research sa dotýka aj ďalšej záhady – prašných lavín vznikajúcich po úsvite.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Misia Mars Odyssey odštartovala v roku 2001 a dnes je najdlhšie fungujúcou misiou na obežnej dráhe Marsu. Na jej palube sa nachádza systém na zachytávanie tepelných emisií a špeciálna infračervená kamera. Prostredníctvom týchto nástrojov dokáže sonda pozorovať Mars v jedinečnej perspektíve.

„Vďaka obežnej dráhe sondy získavame každé ráno dychberúce zábery. Všimnúť si môžeme dlhé tiene ťahajúce sa naprieč povrchom,“ vyjadril sa Sylvain Piqueux z NASA’s Jet Propulsion Laboratory.

Atmosféra červenej planéty má len 1% hustotu tej zemskej. To znamená, že mráz, ktorý sa cez noc na povrchu nazbieral, sa s prvými lúčmi svetla veľmi rýchlo vyparí. Vedci si všimli stopy mrazu aj na miestach, kde ho nebolo možné vidieť, no ukázal sa na infračervených záberoch. Spočiatku si mysleli, že ide o ložiská ľadu pochované blízko pri povrchu. Objavili ich ale v oblasti rovníku, kde je príliš veľká teplota na to, aby takéto ložiská vznikali. Pri póloch sa vyskytujú oveľa častejšie.

Prašné lavíny

Nová teória hovorí o tom, že ide o takzvaný „špinavý mráz“ teda mráz zmiešaný s jemnými zrnkami prachu. Existencia takéhoto typu mrazu by mohla podľa autorov štúdie vysvetliť niektoré z tmavých štruktúr viditeľných na svahoch červenej planéty. Vedci už predtým tušili, že tmavé štruktúry vznikli následkom prašných lavín, ktoré pomaly pretvárajú povrch Marsu.

Mars stále dokáže prekvapiť. Nádherný záber priniesol vysvetlenie pre dve záhady
Zdroj: NASA’s JPL

Autori štúdie popisujú prašnú lavínu na Marse ako rieku, ktorá za sebou necháva cestičku materiálu. Prašná lavína sa pomaly spúšťa svahom, následkom čoho odhaľuje tmavé štruktúry. Vedci sa na ne pozreli bližšie a všimli si, že sa objavujú prevažne na miestach, kde možno pozorovať ranný mráz. To ich vedie k tvrdeniu, že vyparovanie mrazu s prvými lúčmi svetla môže byť to, čo spúšťa prašné lavíny.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close