Veda a výskum

Aj svalové molekuly dokážu rozmýšľať, myslia si americkí vedci

Americkí vedci došli k zaujímavému objavu. Nie len "mysliace", svalové molekuly v bunke dokážu tiež rozmýšľať.

Nie len o ľudskom tele, ale aj o telách zvierat je známe, že rozhodnutia organizmov má na starosti mozog a mozgová sústava, zatiaľ čo svaly a orgány iba vykonávajú príkazy, ktoré im mozog dal. Podobne sme si predstavovali štruktúru samotnej bunky, v ktorej niektoré molekuly „rozmýšľajú“ a iné „robia“. Mysliace molekuly zbierajú informácie o svojom chemickom okolí a vyhodnocujú, čo je najlepšie urobiť pre prežitie bunky. Molekuly, ktoré vieme pripodobniť k svalom, zas majú na starosti budovanie štruktúr na základe príkazov, ktoré dostali od mysliacich molekúl.

Nová štúdia amerických vedcov

Nová štúdia vedcov z Kalifornského Inštitútu technológií Univerzity v Chicagu a Národnej univerzity írska v Maynoothe ukazuje, že to nie je úplne pravda.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Aby bunky prežili, potrebujú rozoznávať prostredie, v ktorom sa nachádzajú a primerane naň odpovedať. Jedným zo spôsobov, ako tieto procesy vykonať, je cez molekulárne obvody, ktoré si môžeme predstaviť ako neurónové siete v našom mozgu a nervovom systéme alebo elektrické obvody v počítačoch.

Vedci však zistili, že existuje aj alternatívna, jednoduchšia cesta vyhodnocovania podnetov v bunkách. Podľa nich, jednoduché rozhodnutia dokážu vykonávať aj tzv. svalové molekuly, teda molekuly, o ktorých sme si doposiaľ mysleli, že iba vykonávajú príkazy riadiacich molekúl v bunke.

Zistili to tak, že samotné „svalové“ molekuly v pozorovaniach vytvárali rôzne štruktúry v závislosti od koncentrácií cudzích prvkov, ako napríklad soli prítomných v skúmavke. V závislosti od týchto zmien svalové molekuly vytvárali odlišné vzorce štruktúr.

Čo to znamená pre vedu?

Na prvý pohľad toto zistenie nemusí mať dopad pre každodenný život, vývojárom technológii však dodáva zamyslenie. Všetky výpočtové zariadenia, ako napríklad mobily alebo počítače, využívajú systémy, ktoré sa podobajú neurónovej sieti v mozgu. Teraz, keď sa na molekulárnej úrovni našla k tomuto systému alternatíva, vývojári sa môžu zamyslieť, ako využiť v svoj prospech chemické reakcie nad rámec čistých výpočtov. Implementovať toto zistenie by však bolo nesmierne náročné. Nakoľko živé bunky majú za sebou miliardy rokov evolúcie a ich vyhodnocovanie procesy sú zložitejšie ako v ľudskej technike. Zatiaľ, čo ľudská technika väčšinou pracuje iba s logickými jednotkami a nulami vytváranými elektrickým signálom, neuróny v mozgu využívajú rôznych mechanizmov využívajúcich elektrické i chemické reakcie. Toto teda nie je hlavný smer, na ktorý sa dá vďaka tejto štúdie pozrieť.

Ten praktickejší smer pre vedeckú obec vyjadril Jackson O’Brien, spoluautor štúdie:

Fyzici tradične študovali veci ako pohár vody, ktorý má veľa molekúl, avšak všetky z nich sú identické. Živá bunka má však mnoho rôznych druhov molekúl, ktoré medzi sebou interagujú komplexnými spôsobmi.

Táto štúdia samotná asi nespôsobí priemyselnú revolúciu. Poskytuje však priestor pre hlbšiu spoluprácu prírodovedných a inžinierskych vied. Biológia bola pre vynálezcov veľkou inšpiráciou a ukazuje sa, že ňou stále môže byť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Zobraziť komentáre
Close
Close