Američania už majú laser, ktorý dokáže ničiť drony za pár dolárov. Háčik je v samotnej lodi

Na dron za zlomok ceny môže vojnová loď odpáliť raketu za stovky tisíc až milióny dolárov. Americké námorníctvo preto skúša výkonné lasery, pri ktorých môže byť cena jedného zásahu rádovo nižšia.

Government Accountability Office uvádza, že podľa predstaviteľov amerického ministerstva obrany môže energia potrebná na výstrel a následné chladenie vyjsť približne na 1 až 10 dolárov. Ide o odhad pre zbrane so smerovanou energiou všeobecne, nie o cenu konkrétneho výstrelu systému HELIOS.

Najväčšie náklady vznikajú ešte pred samotnou streľbou. Laser treba integrovať do lode, zabezpečiť mu elektrický výkon, chladenie a presné riadenie lúča pri pohybe plavidla. Zavedenie lodných laserových zbraní preto stojí rádovo viac než samotný výstrel.

Laser musí držať lúč na jednom mieste dostatočne dlho

Pri zásahu nejde o krátky záblesk. Lúč musí zostať na malej ploche cieľa dovtedy, kým sa materiál alebo niektorý citlivý komponent nezahreje natoľko, že prestane fungovať. Pri drone môže ísť o optiku, riadiacu elektroniku, motor alebo časť konštrukcie. Čím ďalej je cieľ a čím viac sa pohybuje, tým ťažšie je dostať potrebné množstvo energie stále na rovnaké miesto.

Na mori sa k pohybu dronu pridáva pohyb samotnej lode a jej vibrácie. Riadenie lúča preto priebežne dorovnáva aj veľmi malé odchýlky. GAO v tejto súvislosti upozorňuje na takzvaný jitter, teda drobné pohyby lúča, ktoré pri väčšej vzdialenosti znižujú koncentráciu energie na cieli.

Súvisí s tým

Americká armáda hovorí o prelome v laserových zbraniach. Toto je termín, kedy majú naplno ničiť drony a rakety na bojisku

Ďalší výstrel nespotrebuje ďalšiu raketu

Pri ďalšom zásahu netreba odpáliť ďalšiu raketu. Laser spotrebuje elektrinu a systém musí odviesť vzniknuté teplo, zásoba fyzickej munície sa však nemení.

Pri lacných dronoch tým loď šetrí riadené strely, ktoré môže ponechať na náročnejšie ciele. Aj preto dnes armády zrýchľujú vývoj laserových zbraní proti dronom.

„This technology could define the next decades of warfare,“ says AV CEO Wahid Nawabi.

Wahid joined @MorganLBrennan on @CNBCMorningCall to discuss how our LOCUST Laser Weapon Systems are fundamentally changing the economics of the battlefield. As global drone demand continues to surge, we are accelerating production of these high-impact, low-cost solutions to ensure the U.S. and its allies maintain a decisive strategic edge.

Watch the full segment here → https://t.co/KJOIfTEBWr

— AV (@aerovironment) April 9, 2026

USS Preble už nesie 60+ kW laser HELIOS

USS Preble už má na palube HELIOS s výkonom triedy 60+ kW. Americké námorníctvo ho uvádza priamo medzi výzbrojou lode. Skratka znamená High Energy Laser with Integrated Optical-dazzler and Surveillance.

HELIOS neslúži iba na fyzické poškodenie cieľa. Súčasťou systému je aj optický dazzler, ktorý má narúšať elektro-optické senzory protivníka. Lockheed Martin ho zároveň integroval s bojovým systémom Aegis, takže pracuje s údajmi zo senzorov lode a nemusí fungovať ako samostatná zbraň mimo jej hlavného bojového systému.

Počas testov HELIOS-u námorníctvo sledovalo a laserom zasahovalo bezpilotné lietadlá aj vysokorýchlostný vlečený cieľ. Presný čas, počas ktorého lúč pôsobil na cieľ, ani rozsah poškodenia pri týchto skúškach nezverejnilo.

Pred HELIOS-om Američania skúšali na USS Ponce približne 30-kilowattový LaWS. Prechod na výkonnejšie systémy už výraznejšie zaťažuje elektrickú sieť a chladenie lode, čo je jeden z dôvodov, prečo sa ďalší vývoj neposúva iba jednoduchým zvyšovaním počtu kilowattov.

Veľká časť energie sa v laseri zmení na teplo

Pri 100-kilowattovom laseri nekončí spotreba na 100 kW. Časť elektriny sa pri premene na lúč stratí a mení sa na teplo, ktoré musí loď okamžite odvádzať.

Do rovnakej energetickej siete sú pritom zapojené radary, elektronický boj, komunikačné systémy aj ďalšia palubná elektronika. Pri moderných torpédoborcoch už tieto systémy samy odoberajú značnú časť dostupného výkonu, takže laser si ukrajuje z kapacity, ktorá nie je voľná.

Najťažšie sa s tým pracuje na starších lodiach. Ich elektrické rozvody a chladenie vznikali pre úplne inú výbavu, takže výkonnejší laser môže znamenať zásah hlboko do infraštruktúry plavidla.

Pri vyššom výkone je čoraz ťažšie udržať lúč presne zaostrený

LaWS pracoval približne s 30 kW, HELIOS už patrí do triedy 60+ kW a ďalšie experimentálne systémy mieria do stoviek kilowattov. S rastúcim výkonom sa však čoraz viac rieši aj to, v akej kvalite sa celá energia dostane na cieľ.

HELIOS skladá výsledný lúč z viacerých vláknových laserov. Ak sa pri vyššom výkone zhorší jeho zaostrenie alebo stabilita, energia sa rozloží na väčšiu plochu a účinok na cieli klesne. Vyššie tepelné zaťaženie zároveň komplikuje prácu optiky aj chladenia.

Hmla, dážď a morský aerosól skracujú účinný dosah laseru

Časť výkonu sa môže stratiť ešte medzi loďou a cieľom. Hmla, dážď, vodná para, prach či morský aerosól lúč absorbujú a rozptyľujú, takže na dron dopadne menej energie. Adaptívna optika vie časť deformácií korigovať, fyzikálne straty v zlom počasí však neodstráni.

Na mori navyše trpí aj samotná optika. Soľ a nečistoty na jej povrchu môžu absorbovať časť energie a lokálne sa prehrievať, preto musí systém počítať aj s čistením a ochranou optických prvkov.

Dosah obmedzuje aj priama viditeľnosť. Horizont alebo prekážka medzi zbraňou a cieľom zásah ukončia bez ohľadu na výkon laseru.

Pri viacerých cieľoch sa limitom stáva čas pôsobenia lúča

Pri viacerých cieľoch začne rozhodovať, koľko času laser potrebuje na jeden zásah. Systém musí dron zachytiť, sledovať a držať lúč na vybranom bode dovtedy, kým nevznikne dostatočné poškodenie.

Ak jeden cieľ potrebuje niekoľko sekúnd súvislého pôsobenia, pri desiatich dronoch prilietajúcich naraz sa tento čas sčítava. Energia môže byť stále k dispozícii, no laser nedokáže pôsobiť na všetky ciele súčasne.

Pri väčšom útoku preto musí časť cieľov prevziať raketová alebo kanónová obrana, prípadne elektronický boj.

USS Preble má 96 buniek Mk 41, no nie všetky patria protivzdušnej obrane

USS Preble má 96 buniek vertikálneho odpaľovacieho systému Mk 41. Tie však neslúžia iba protivzdušnej obrane. Loď do nich podľa úlohy nakladá aj strely Tomahawk, protiponorkové zbrane či ESSM, pričom časť ESSM možno niesť po štyroch v jednom kontajneri.

Pri dlhšom útoku preto nejde len o počet voľných buniek, ale aj o to, akú muníciu v nich loď práve vezie. Každá raketa odpálená na lacný dron zároveň chýba pri inom cieli.

Laser má v takomto scenári šetriť najmä riadené strely. Jeho vlastným limitom zostáva výkon lode, chladenie a čas potrebný na jednotlivé zásahy.

Odhad jednej miliardy sa týkal zavedenia laseru do služby

Odhad približne jednej miliardy dolárov pochádza z vyjadrenia Davida Kiela z Office of Naval Research z roku 2023. Nehovoril o cene jedného HELIOS-u, ale o nákladoch na prvý plnohodnotný program of record, ktorý zahŕňa vývoj, integráciu na lode, testovanie, logistiku aj podporu po zavedení do služby. Odhad jednej miliardy dolárov sa teda netýkal jedného laseru.

Veľké peniaze pritom americká armáda míňa už počas vývoja. GAO v roku 2023 uvádzalo priemerné výdavky približne miliardu dolárov ročne na zbrane so smerovanou energiou. Viaceré projekty sa dostali k funkčným prototypom, oveľa menej z nich však prešlo do štandardného nákupu a dlhodobej služby.

Americká armáda už nasadila vysokoenergetický laser proti dronom aj mimo klasického testovacieho prostredia. Na lodiach zatiaľ zostáva HELIOS skôr výnimkou než bežnou súčasťou výzbroje.