Americká armáda hovorí o prelome v laserových zbraniach. Toto je termín, kedy majú naplno ničiť drony a rakety na bojisku
Americká armáda chce mať do roku 2028 laserové zbrane pripravené na reálne nasadenie. Majú pomôcť najmä proti dronom a raketám, no minulé projekty ukazujú, že najťažšia časť ešte len príde.
Laserové zbrane patria medzi technológie, o ktorých armády hovoria už desaťročia. V posledných rokoch sa však situácia začala meniť. Rastúci počet dronov, rakiet a ďalších vzdušných hrozieb vytvoril tlak na lacnejšie a rýchlejšie spôsoby obrany. Práve tu získavajú lasery veľkú pozornosť.
Na laserových zbraňových systémoch pracujú krajiny z celého sveta, no americké ministerstvo obrany teraz oznámilo ambiciózny cieľ, informuje Defense News. Do leta 2028 chce predviesť laserové zbrane pripravené na nasadenie vo väčšom rozsahu. Pentagon pritom tvrdí, že vedecká časť vývoja sa už prakticky skončila a zostáva vyriešiť najmä technické a výrobné problémy. To však nemusí znamenať jednoduchú cestu.
Pentagon hlási výrazný pokrok
Námestník amerického ministra obrany pre výskum a vývoj Emil Michael počas vypočutia v Senáte uviedol, že základný výskum laserových zbraní dosiahol potrebnú úroveň.
„Vedná stránka laserových zbraní je vo veľkej miere hotová,“ povedal Michael.
Podľa jeho slov sa ministerstvo sústredilo najmä na to, aby dokázalo vyrábať existujúce systémy vo väčších počtoch a za nižšie náklady. Cieľom sa stala výroba zbraní, ktoré armáda nezíska len v podobe drahých prototypov, ale aj ako reálne vybavenie jednotiek. Významnú úlohu v tomto pláne zohrá projekt Zlatej kupoly. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ho predstavila ako rozsiahly systém protivzdušnej a protiraketovej obrany Spojených štátov.
Práve tento projekt nasmeroval do laserových technológií stovky miliónov dolárov.
Neprehliadni
Do budúcich laserových zbraní chcú Spojené štáty naliať miliardy
Rozpočtové plány Pentagonu ukázali, že len výskum a vývoj technológií súvisiacich s laserovými systémami pre Zlatú kupolu pohltí v roku 2027 približne 452 miliónov dolárov. Americká armáda a námorníctvo zároveň vyčlenili ďalších takmer 676 miliónov dolárov na spoločný program JLWS. Ten počíta s vývojom kontajnerových laserových systémov s výkonom od 150 do 300 kilowattov.
Takýto výkon už postačí na ničenie dronov, striel s plochou dráhou letu či ďalších vzdušných cieľov. Michael priznal, že k rastúcemu záujmu o lasery prispeli aj skúsenosti z konfliktov na Blízkom východe.
„Naše skúsenosti z Iránu zdvojnásobili náš záujem o tieto systémy,“ uviedol.
Napriek optimizmu Pentagonu existuje dôvod na opatrnosť. História amerických laserových programov totiž ukázala, že najväčšie problémy nevznikli vo výskumných laboratóriách, ale keď sa tieto systémy dostali do praxe. Laserová zbraň musí zvládnuť prach, vysoké teploty, vibrácie, vlhkosť aj nepretržitú prevádzku v bojových podmienkach. Nestačí, aby fungovala počas ukážky na testovacej základni.
Dobrým príkladom sa stal systém DE M-SHORAD namontovaný na obrnenom vozidle Stryker. Armáda ho testovala na Blízkom východe, no skúšky odhalili problémy s chladením aj spoľahlivosťou. Výsledok priniesol zastavenie programu v pôvodnej podobe. Podobný osud postihol viacero ďalších projektov.
Armáda ukončila vývoj 300-kilowattového systému IFPC-HEL. Námorníctvo výrazne obmedzilo program HELIOS. Námorná pechota vrátila firme Boeing všetkých päť systémov CLaWS a americké letectvo po rokoch skúšok odstúpilo od programu HELWS.
V mnohých prípadoch nešlo o nedostatok výkonu. Projekty často narazili na rozpočtové zmeny, organizačné problémy alebo chýbajúcu podporu pri zavedení do výzbroje.
Dve zbrane sa stanú pilierom pre úspech amerického laserového programu
Pentagon dnes vkladá najväčšie nádeje do dvoch systémov. Prvým je E-HEL, teda modulárny laser s výkonom 30 kilowattov. Armáda ho navrhla tak, aby nebol viazaný na konkrétne vozidlo a aby jeho údržbu zvládli samotní vojaci bez pomoci špecializovaných technikov.
Plány počítajú s výrobou 24 kusov počas piatich rokov. Prvé sériové systémy by armáda mohla získať už koncom fiškálneho roka 2027. Druhým projektom zostáva spomínaný JLWS. Jeho výkon sa má pohybovať až na úrovni 300 až 500 kilowattov. Takýto systém by už predstavoval výrazne silnejšiu obrannú zbraň určenú na ničenie náročnejších cieľov.
Ak vývoj naplní očakávania, práve JLWS sa môže stať jedným z hlavných prvkov systému Zlatej kupoly. Ani úspešné testy však automaticky nezaručia masové nasadenie.
Laserové zbrane potrebujú špeciálne optické komponenty, pokročilé elektronické súčiastky a vzácne materiály. Dodávateľské reťazce pre mnohé z nich stále závisia od Číny alebo od obmedzeného počtu výrobcov.
Niektoré komponenty majú dodacie lehoty dlhé aj viac než rok. To výrazne komplikuje rýchle rozšírenie výroby. Aj preto viacerí odborníci upozorňujú, že plánovaná demonštrácia v roku 2028 nemusí znamenať okamžitý príchod veľkého počtu laserových zbraní do výzbroje.
Bývalá generálka amerického letectva Ellen Pawlikowski, ktorá sa podieľala na legendárnom programe lietadlového laseru YAL-1, vystihla situáciu pomerne presne.
„Na ľudí okolo laserov som dnes prísna. Majú totiž povesť, že veľa sľubujú a málo dodajú,“ povedala.
Leto 2028 preto pravdepodobne prinesie dôležitú odpoveď. Pentagon získa príležitosť ukázať, či sa mu tentoraz podarilo prekonať technické prekážky, ktoré zastavili mnohé predchádzajúce projekty. Samotné testy však ukážu len prvú časť cesty. Skutočnú hodnotu nových zbraní preverí až ich nasadenie v podmienkach, ktoré sa od laboratória výrazne líšia.
