Vitamín C sa v štúdii spájal s nižším počtom úmrtí u ľudí s poruchami krvi a včasnou rakovinou krvi

Klinická štúdia EVITA testovala vitamín C u ľudí s predrakovinovými poruchami krvotvorby a nízkorizikovými myeloidnými nádormi. Hlavný cieľ výskumu nevyšiel. Pri dlhšom sledovaní však zomrelo v skupine s vitamínom C výrazne menej pacientov. Výsledky publikoval odborný časopis Cancer.

Obsah článku · 6 častí

1. Prečo vedci skúmali práve vitamín C
2. Hlavný cieľ štúdie nevyšiel
3. Menej závažných nežiaducich udalostí
4. V placebo skupine zomrelo 24 pacientov, pri vitamíne C 11
5. Výsledok má viacero obmedzení
6. Definitívnu odpoveď dá až tretia fáza

Do výskumu zaradili 109 pacientov z Dánska a Spojených štátov. Časť mala klonálnu cytopéniu neurčeného významu (CCUS), pri ktorej sa objavujú abnormálne klony krvných buniek, no ešte nejde o myeloidný nádor. Ďalší už mali nízkorizikovú myeloidnú malignitu. 55 pacientov užívalo denne 1000 mg vitamínu C, 54 dostávalo placebo. Liečba trvala jeden rok.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Približne 57 % účastníkov malo na začiatku nedostatočnú alebo deficitnú hladinu vitamínu C. U pacientov, ktorí dostávali vitamín C, sa tieto hodnoty počas liečby upravili.

Prečo vedci skúmali práve vitamín C

Vitamín C pomáha enzýmom TET, ktoré sa podieľajú na regulácii aktivity génov. Pre tento výskum je dôležitý najmä gén TET2. Jeho mutácie patria medzi časté genetické zmeny pri myeloidných nádoroch a leukémii.

Pokusy na bunkách a zvieratách už skôr naznačili, že vitamín C môže aktivitu TET enzýmov podporiť. Výskumníci preto chceli vedieť, či sa podobný účinok ukáže aj u ľudí.

Súvisí s tým

Očkovanie proti covidu sa spája s nižším rizikom infarktu a mŕtvice. Nová štúdia ukazuje, u koho je ochrana najväčšia

EVITA sa líšila od výskumov vysokodávkového vitamínu C pri rakovine, pri ktorých sa používa najmä intravenózne podanie a sleduje sa aj možný priamy účinok vysokých koncentrácií na nádorové bunky. Pacienti v tejto štúdii užívali 1000 mg denne vo forme tabliet.

Hlavný cieľ štúdie nevyšiel

Vedci sledovali najmä to, ako rýchlo sa zväčšujú abnormálne klony krvných buniek. Medzi vitamínom C a placebom nenašli štatisticky významný rozdiel. Hodnota p dosiahla 0,70.

Výskum tak nepreukázal, že by vitamín C počas jedného roka výraznejšie spomalil klonálny rast. A práve to bol hlavný ukazovateľ, ktorý mala EVITA preveriť.

Menej závažných nežiaducich udalostí

Pri ďalších sledovaných údajoch už rozdiely vidieť bolo. Závažné nežiaduce udalosti sa objavili u 33 % pacientov s vitamínom C (18 z 55), kým v bezpečnostnej analýze placebo skupiny ich zaznamenali u 57 % pacientov (30 z 53).

Menej často sa v skupine s vitamínom C objavila anémia, zápal pľúc, akútna aseptická artritída či vnútorné krvácanie. Na druhej strane pribudli niektoré tráviace problémy.

Rozdiely vedci zachytili aj pri cytokínoch, bielkovinách zapojených do imunitnej a zápalovej odpovede. Týkalo sa to napríklad IL-6, IL-10 alebo CXCL10. Zmeny podľa autorov viac pripomínali profil, ktorý vídajú pri menej rizikovom myeloidnom ochorení.

Najmä IL-6 je zaujímavý preto, že podľa skorších experimentov môže podporovať rast preleukemických buniek s mutáciami TET2 alebo DNMT3A. EVITA však nepreukázala, že práve zmena cytokínov stála za rozdielom v prežívaní.

V placebo skupine zomrelo 24 pacientov, pri vitamíne C 11

Po mediáne sledovania 33,6 mesiaca zaznamenali vedci 35 úmrtí. V placebo skupine ich bolo 24, v skupine s vitamínom C 11.

Dodatočná analýza ukázala hazard ratio 0,35. Zjednodušene povedané, počas sledovania bola miera rizika úmrtia v skupine s vitamínom C približne o 65 % nižšia než pri placebe.

Tieto čísla však majú podstatný háčik: štúdia nebola navrhnutá tak, aby spoľahlivo hodnotila prežívanie pacientov. Tento výsledok vznikol až pri exploratívnej analýze a na potvrdenie potrebuje podstatne väčšiu klinickú štúdiu.

Rozdiel zostal viditeľný aj po zohľadnení veku, pohlavia, počiatočnej hladiny hemoglobínu a diagnózy CCUS. Upravené hazard ratio dosiahlo 0,42. Výsledok je preto zaujímavý, stále však nejde o dôkaz, že vitamín C pacientom predĺžil život.

Spoluvedúci autor Peter A. Jones z Van Andel Institute v tlačovej správe Wiley vysvetlil, že EVITA dáva vedcom dôvod pokračovať vo výskume vitamínu C pri predrakovinových a skorých formách ochorení krvi.

„Je potrebná ďalšia práca, ale sme opatrne optimistickí,“ dodal Jones.

Podobne sa vyjadrila spoluvedúca autorka Kirsten Grønbæk z Rigshospitalet v Dánsku. Podľa nej je ešte priskoro meniť odporúčania pre pacientov a presnejšie odpovede môže priniesť až väčšia štúdia.

„Hoci je ešte priskoro na odporúčania založené na našich výsledkoch, dúfame, že väčšia štúdia nám dá definitívnejšie odpovede,“ dodala Grønbæk.

Výsledok má viacero obmedzení

Do EVITA sa zapojilo iba 109 pacientov a vedci vopred neurobili formálny výpočet potrebnej veľkosti vzorky. Liečba trvala iba rok a výskumníci po jej skončení nesledovali, či pacienti pokračovali v užívaní vitamínu C na vlastnú päsť.

Otáznik visí aj nad pôvodne zvoleným hlavným ukazovateľom. Medián ročného nárastu VAF, ktorý približne odráža veľkosť abnormálneho klonu, bol 4,6 % pri placebe a 3,03 % pri vitamíne C. Rozdiel nebol štatisticky významný.

Autori dnes pripúšťajú, že rast klonu nemusí byť pri tejto skupine pacientov dobrým ukazovateľom toho, či liečba skutočne pomáha. Keď štúdiu pripravovali, vzťah medzi veľkosťou klonu a ďalším vývojom ochorenia sa považoval za oveľa priamejší.

Definitívnu odpoveď dá až tretia fáza

EVITA nepotvrdila, že by gram vitamínu C denne dokázal vyliečiť leukémiu alebo zabrániť jej vzniku. Zachytila však biologické zmeny a rozdiel v prežívaní, ktorý si vyžaduje ďalší výskum.

Či išlo o reálny efekt alebo len o odchýlku na malej vzorke, ukáže až štúdia tretej fázy. Ak sa v nej rozdiel v prežívaní zopakuje, bude to podstatne silnejší argument pre využitie vitamínu C pri tejto skupine pacientov. Dovtedy samotná EVITA nie je dôvodom meniť liečbu ani začínať s vysokými dávkami vitamínu C bez konzultácie s lekárom.