Ukrajinská balistická raketa FP-9 s doletom 850 km vstupuje do záverečnej fázy vývoja. Má dosiahnuť aj Moskvu

Ukrajina chce ešte túto jeseň dokončiť novú balistickú raketu FP-9 s doletom 850 kilometrov. Na stav jej vývoja sa Volodymyr Zelenskyj pýtal priamo výrobcu Fire Point. „Kde je moja FP-9? Potrebujeme FP-9,“ opísal rozhovor s firmou v interview pre Reuters.

Zelenskyj podľa agentúry Fire Point požiadal, aby práce urýchlil, a očakáva dokončenie rakety ešte na jeseň. „FP-9 bude pripravená túto jeseň, som si tým istý,“ povedal. Výrobca pri rakete uvádza dolet 850 kilometrov, ktorý by podľa neho stačil aj na zasiahnutie Moskvy z ukrajinského územia. O Zelenského vyjadrení informovali aj United24 Media a Pravda.com.ua.

FP-9 má dostať Moskvu do dosahu

Zelenskyj sa na FP-9 pýtal krátko po prvom bojovom nasadení menšej FP-7. Tá má podľa Fire Point dolet približne 250 kilometrov a unesie náklad do 200 kilogramov. Pri novej rakete chce firma obe čísla posunúť výrazne vyššie.

Fire Point pri FP-9 uvádza dolet 850 kilometrov a bojové zaťaženie do 800 kilogramov. K tomu pridáva maximálnu rýchlosť 2 300 metrov za sekundu, výšku letu do 70 kilometrov, čas letu do 520 sekúnd a presnosť 20 metrov.

Rýchlosť 2 300 m/s zodpovedá viac než 8 000 km/h. FP-9 sa tak počas letu dostane výrazne nad Mach 5, čo je pri balistických raketách bežné. Nejde teda o údaj, ktorý by z nej automaticky robil hypersonický klzák. Raketa má klasickú balistickú dráhu a podľa výrobcu vystúpi až do výšky 70 kilometrov.

Súvisí s tým

Ukrajina vyvíja balistickú strelu FP-9 s doletom až 850 km. Teoreticky by mohla zasiahnuť Moskvu, hotová by mala byť ešte v roku 2026

To ju dostáva do mezosféry, stále však pod Kármánovu hranicu vo výške 100 kilometrov. Fire Point zároveň uvádza, že FP-9 má byť kompatibilná s existujúcimi systémami velenia, plánovania a prieskumu.

FP-9 má väčší dolet než Iskander-M aj ATACMS

Dolet 850 kilometrov stavia FP-9 výrazne nad rakety, ktoré dnes poznáme z bojov na Ukrajine. Ruský Iskander-M má podľa databázy Missile Threat organizácie CSIS dosah približne 400 až 500 kilometrov a nesie náklad s hmotnosťou 480 až 700 kilogramov. Samotná raketa váži približne štyri tony.

Americký ATACMS vo verzii M57 doletí podľa dokumentov americkej armády približne 300 kilometrov a nesie bojovú hlavicu s hmotnosťou okolo 227 kilogramov. Používa kombináciu inerciálneho a GPS navádzania a odpaľujú ho systémy HIMARS alebo M270.

FP-9 by teda pri deklarovaných 850 kilometroch a náklade do 800 kilogramov prekonala oba systémy. Fire Point však stále nezverejnil jednu podstatnú časť skladačky: nepoznáme rozmery rakety, jej štartovaciu hmotnosť ani motor. Kombinácia 850-kilometrového doletu a 800-kilogramového nákladu preto zatiaľ stojí najmä na údajoch výrobcu.

Otáznik zostáva aj pri presnosti 20 metrov. Fire Point nepíše, či ide o CEP, teda kruhovú odchýlku používanú pri hodnotení presnosti rakiet, a nezverejnil ani spôsob navádzania. Pri ATACMS vieme, že pracuje s GPS a inerciálnym systémom. Pri FP-9 zatiaľ výrobca túto časť techniky drží pod pokrievkou.

Zaujímavý je aj samotný Fire Point. Nejde o starý ukrajinský raketový podnik s desaťročiami skúseností. Firma uvádza, že funguje od roku 2022 a počas vojny sa postupne posunula od diaľkových dronov k strelám s plochou dráhou letu a teraz aj k balistickým raketám.

Do jej portfólia patrí dron FP-1 či strela s plochou dráhou letu FP-5 Flamingo. Fire Point pracuje aj na protivzdušnom projekte Freyja a v roku 2026 oznámil spoluprácu s nemeckým Hensoldtom v oblasti radarov.

CEO a technická riaditeľka Fire Point Iryna Terekh podľa United24 Media už koncom septembra uviedla, že FP-9 vstúpila do finálnej fázy vývoja. Dokončenie plánuje firma do konca jesene 2026. Zelenskyj ju teraz verejne tlačí presne k tomuto termínu.

Rekord v dolete FP-9 držať nebude. Fire Point pri FP-5 Flamingo uvádza výrazne väčšiu vzdialenosť a Ukrajina používa aj diaľkové drony schopné útočiť hlboko v Rusku. Pri FP-9 je dôležitejšia rýchlosť. Balistická raketa dorazí k cieľu podstatne skôr a protivzdušná obrana má na jej zachytenie oveľa menej času.

Zelenskyj v rovnakom rozhovore pre Reuters povedal, že Ukrajina chce pokračovať aj v útokoch na ruské ropné rafinérie. Kyjev ich označuje za odpoveď na ruské útoky proti ukrajinskej energetike a ďalšej infraštruktúre.

„Na ich útoky na našu energetiku musíme odpovedať útokmi na ich energetiku,“ povedal Zelenskyj pre Reuters.

Prúdové Shahedy komplikujú Ukrajine protivzdušnú obranu

Rusko medzitým nasadzuje rýchlejšie Shahedy s prúdovým pohonom, na ktoré už časť starších interceptorov nestačí. Klasické verzie s piestovým motorom lietajú približne 150 až 200 km/h. Pri Geran-5 uvádza ukrajinská vojenská rozviedka rýchlosť 450 až 600 km/h, dolet okolo 950 kilometrov a 90-kilogramovú bojovú časť. Poháňa ho čínsky turbojet TELEFLY TF-TJ2000A.

Pri takomto tempe sa mení aj spôsob zostreľovania. Dron, ktorý zvládne 250 alebo 300 km/h, jednoducho nemá dostatočnú rýchlostnú rezervu na spoľahlivé zachytenie cieľa letiaceho päťstovkou. Ukrajina preto proti prúdovým dronom vo väčšej miere nasadzuje F-16, MiGy a klasické protilietadlové rakety.

Zelenskyj uviedol, že stíhačky zostreľujú približne 60 percent týchto dronov. Problémom začína byť munícia. F-16 pri podobných misiách používajú 20 mm kanóny a ich zásoby sa podľa prezidenta stenčujú.

Vývojári preto tlačia nahor aj rýchlosť interceptorových dronov. JEDI Shahed Hunter podľa ukrajinského ministerstva obrany prekračuje 350 km/h, zatiaľ čo LITAVR dostal automatické navádzanie v závere letu. Pilot nemusí držať cieľ ručne až do poslednej sekundy. Po zachytení ho systém sleduje sám, pričom operátor má stále možnosť útok prerušiť.

Podobný princíp skúša aj Brave1. Radar najskôr zistí polohu Shahedu a pošle údaje interceptoru. V poslednej fáze sa zapojí počítačové videnie, ktoré cieľ rozpozná a drží v zábere až do zásahu. Brave1 pri jednom zo systémov uvádza približne 95-percentnú automatizáciu procesu; výber cieľa a konečné rozhodnutie však zostávajú na človeku.

Pri prúdových Shahedoch už ani 350 km/h nemusí stačiť. Ukrajina preto skúša interceptory s rýchlosťou nad 600 km/h a výrobcovia pracujú s elektrickým, raketovým aj prúdovým pohonom. Zelenskyj hovorí o piatich nových modeloch, z ktorých dva zatiaľ pri testoch dosiahli úspešnosť približne 30 percent.

„Budeme musieť zvýšiť rozsah nasadenia. Dúfam, že vďaka všetkým týmto prvkom nájdeme riešenie,“ dodal Zelenskyj.