Ozempic môže mať nečakaný účinok, ktorý súvisí s alkoholom. Vedci si všimli zaujímavú zmenu

Ozempic si väčšina ľudí spája s cukrovkou a v posledných rokoch aj s výrazným úbytkom hmotnosti. Jeho účinná látka semaglutid však môže mať podľa nových výskumov ešte jeden zaujímavý účinok. Vedci zisťujú, či dokáže ovplyvniť aj to, koľko alkoholu človek vypije.

Nový prehľad vedeckých dôkazov publikovaný v časopise Biological Psychiatry spojil výsledky viacerých štúdií. Výsledok prináša zaujímavý signál, no zároveň upozorňuje na rozdiel, ktorý sa pri tejto téme ľahko stratí, a to že menej alkoholu neznamená automaticky menšiu chuť na alkohol.

Semaglutid môže ovplyvniť reakciu mozgu na alkohol

Ozempic obsahuje semaglutid, ktorý patrí medzi lieky napodobňujúce hormón GLP-1. Ten zohráva úlohu pri regulácii chuti do jedla a hladiny cukru v krvi. Lieky z tejto skupiny zároveň spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a ovplyvňujú signály súvisiace s príjmom kalórií.

Vedci preto začali skúmať, či podobným spôsobom neovplyvnia aj vzťah človeka k alkoholu. Mette Kruse Klausen a Anders Fink-Jensen z Dánska analyzovali randomizované klinické skúšania, zdravotné záznamy aj ďalšie dostupné údaje. Výsledky zatiaľ nevytvárajú úplne jednotný obraz.

Jedna zo štúdií sledovala 127 ľudí, ktorí vyhľadali pomoc pre poruchu spôsobenú užívaním alkoholu. Všetci dostávali psychoterapiu a výskumníci im zároveň podávali buď týždenné injekcie lieku exenatid, ktorý takisto patrí medzi agonistov GLP-1, alebo placebo. V celej skupine exenatid významne neznížil počet dní s nadmerným pitím v porovnaní s placebom. Dodatočná analýza však naznačila možný prínos u ľudí s obezitou.

Súvisí s tým

Populárne lieky ako Ozempic či Wegovy môžu mať ďalší účinok na naše telo. Súvisí s tým, ako rýchlo biologicky starneme

Vedci zároveň pomocou zobrazovania mozgu sledovali reakciu časti účastníkov na obrázky súvisiace s alkoholom. Niektoré oblasti spojené so systémom odmeny reagovali na tieto podnety slabšie. To však ešte nestačí na záver, že GLP-1 lieky fungujú pri alkohole iba u ľudí s obezitou alebo že práve tento mechanizmus vysvetľuje zmenu pitia.

Ďalší výskum ukázal menej vypitého alkoholu

Iná výskumná skupina podala semaglutid 48 ľuďom s poruchou spôsobenou užívaním alkoholu, ktorí v tom čase nevyhľadali liečbu. Výsledky priniesli zaujímavý rozdiel. Ľudia užívajúci semaglutid vypili počas laboratórneho testu menej alkoholu než skupina s placebom. Počas dní, keď pili, zároveň uviedli menší počet vypitých nápojov a nižšiu týždennú chuť na alkohol. Semaglutid však významne nezmenil počet dní, počas ktorých účastníci pili, ani priemerné množstvo alkoholu vypočítané na všetky kalendárne dni.

Práve preto vedci upozorňujú, že jednotlivé ukazovatele nemožno zamieňať. Chuť na alkohol, množstvo vypité počas jedného dňa a počet dní s konzumáciou alkoholu sú tri odlišné veci.

Silnejšie výsledky prinieslo 26-týždňové klinické skúšanie publikované v časopise The Lancet. Zúčastnilo sa na ňom 108 ľudí s obezitou, ktorí zároveň mali stredne závažnú až závažnú poruchu spôsobenú užívaním alkoholu a vyhľadali liečbu. Všetci účastníci absolvovali kognitívno-behaviorálnu terapiu. Časť dostávala týždenné injekcie semaglutidu a druhá časť placebo.

Výsledky ukázali väčšie zníženie počtu dní s nadmerným pitím v skupine so semaglutidom. Zníženie oproti začiatku štúdie dosiahlo 41,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo pri placebe išlo o 26,4 bodu. Rozdiel medzi liečbou a placebom predstavoval 13,7 percentuálneho bodu. Účastníci užívajúci semaglutid zároveň znížili celkovú spotrebu alkoholu viac než ľudia v skupine s placebom.

„Dôkazy sú čoraz konzistentnejšie v tom, že semaglutid dokáže znížiť nadmerné pitie a množstvo alkoholu, ktoré ľudia vypijú, keď pijú,“ uviedol Anders Fink-Jensen: „Dôkazy o účinku na samotnú chuť na alkohol sú sľubné, ale menej konzistentné.“

Novšia štúdia priniesla ďalšiu dôležitú nuansu

Ďalšie randomizované klinické skúšanie sa tentoraz zameralo na semaglutid užívaný vo forme tabliet. Výskumníci opäť zaznamenali menej dní s nadmerným pitím. Hlavný laboratórny test však nepriniesol štatisticky významný rozdiel v chuti na alkohol po vystavení podnetom súvisiacim s pitím. Pri inom meraní, ktoré sledovalo chute počas bežného života, sa však zlepšenie objavilo, píše Science Alert.

Aj tento výsledok tak ukazuje, prečo vedci zatiaľ nechcú tvrdiť, že semaglutid jednoducho „vypína“ chuť na alkohol.

Vedci navyše našli súvislosť medzi predpisovaním GLP-1 liekov a menším počtom udalostí súvisiacich s alkoholom v zdravotných záznamoch. Takéto štúdie však majú svoje obmedzenia. Dokážu sledovať veľké skupiny ľudí, no samy osebe nedokážu dokázať, že práve liek spôsobil zníženie konzumácie alkoholu.

Prečo by liek na cukrovku mohol ovplyvniť alkohol?

Odpoveď zatiaľ vedci nepoznajú. Jedno z možných vysvetlení súvisí so systémom odmeny v mozgu. Ten zohráva úlohu pri reakcii na jedlo aj alkohol. Úlohu môžu mať aj ďalšie mechanizmy. GLP-1 ovplyvňuje signály súvisiace s kalóriami, chuť do jedla aj vyprázdňovanie žalúdka. Výskumníci však zatiaľ nevedia určiť, ktorý z týchto účinkov má pri alkohole najväčší význam.

Nejasné zostáva aj to, komu by takáto liečba mohla priniesť najväčší úžitok. Najväčšia publikovaná štúdia so semaglutidom zahŕňala iba ľudí s obezitou. Menšie skúšanie však nenašlo jasný dôkaz, že účinok na pitie závisí od indexu telesnej hmotnosti.

„Obezita môže ovplyvniť reakciu na agonistov GLP-1 receptorov, no zatiaľ nevieme, či BMI predstavuje dôležitý faktor, ktorý mení účinok liečby,“ uviedol Fink-Jensen.

GLP-1 lieky navyše nie sú bez nežiaducich účinkov. Môžu vyvolať nevoľnosť a ďalšie tráviace problémy. Vedci preto potrebujú väčšie a dlhšie štúdie. Tie by mali ukázať, komu liečba skutočne pomáha, čo nastane po jej vysadení a ako by sa GLP-1 lieky porovnali s už používanými liekmi na poruchu spôsobenú užívaním alkoholu, napríklad naltrexónom či akamprosátom. Samotný Fink-Jensen označil agonistov GLP-1 receptorov za sľubnú novú možnosť, nie za zavedenú liečbu poruchy spôsobenej užívaním alkoholu.