Populárne lieky ako Ozempic či Wegovy môžu mať ďalší účinok na naše telo. Súvisí s tým, ako rýchlo biologicky starneme
Semaglutid môže podľa novej štúdie spomaľovať niektoré biologické procesy spojené so starnutím. Vedci však upozorňujú, že nejde o liek proti starobe.
O semaglutide sa hovorí najmä v súvislosti s chudnutím a liečbou cukrovky. Najnovší výskum však naznačuje, že jeho účinky sa nemusia končiť pri telesnej hmotnosti. Vedci si všimli zmeny v DNA, ktoré súvisia s tempom biologického starnutia. Neznamená to, že semaglutid človeka omladí alebo mu automaticky predĺži život. Po prvýkrát sa však v randomizovanom a placebom kontrolovanom klinickom pokuse ukázalo, že tento liek môže spomaľovať pribúdanie niektorých molekulárnych znakov starnutia. Na tému upozornil server UC San Diego Today.
Výskumníci z University of California San Diego a ďalších inštitúcií pracovali s údajmi od 108 dospelých ľudí s HIV a lipohypertrofiou. Ide o stav, pri ktorom sa tuk nadmerne hromadí najmä v oblasti brucha. Približne polovica účastníkov dostávala každý týždeň semaglutid, ostatní placebo. Liečba trvala 32 týždňov.
Vedci sa však tentoraz nepozerali len na ručičku váhy či hladinu cukru v krvi. Ich pozornosť sa upriamila na takzvané epigenetické hodiny, ktoré vyhodnocujú chemické značky na DNA. Tieto značky, známe ako metylácia DNA, dokážu ovplyvniť aktivitu génov bez toho, aby zmenili samotný genetický kód.
Ich vzorce sa počas života postupne menia a vedci z nich dokážu vyčítať, ako rýchlo v tele prebiehajú niektoré procesy spojené so starnutím. Od tempa biologického starnutia až po zmeny spojené so zdravím orgánov alebo rizikom chorôb.
V DNA pacientov sa ukázal signál pomalšieho starnutia
Pozitívne zmeny sa pritom neobjavili iba pri jednom meradle. Semaglutid ovplyvnil viacero epigenetických hodín spojených so zápalom a so zdravím krvi, mozgu, srdca, obličiek, pečene či metabolizmu.
Neprehliadni
Najvýraznejší výsledok priniesol model DunedinPACE, ktorý sleduje tempo biologického starnutia. Podľa neho sa v skupine užívajúcej semaglutid spomalilo približne o 9 percent v porovnaní s ľuďmi, ktorí dostávali placebo.
Zmenu vedci zachytili aj pri modeli PCGrimAge. Ten sa zameriava na molekulárne procesy spojené s chorobami vyššieho veku a s rizikom úmrtia zo všetkých príčin. To však automaticky neznamená, že liek predlžuje život – vedci totiž sledovali biologické ukazovatele, nie reálnu dĺžku života či úmrtnosť účastníkov.
Dôležité je aj to, koho výskumníci skúmali. Ľudia žijúci s HIV môžu starnúť biologicky rýchlejšie než zvyšok populácie, a to aj vtedy, keď antiretrovírusová liečba drží vírus pod kontrolou. V tele im totiž môže naďalej pretrvávať chronický zápal, zvýšená aktivita imunitného systému a metabolický stres.
Vedci si výsledky vysvetľujú najmä tým, že semaglutid pomáha znižovať množstvo viscerálneho a ektopického tuku. Viscerálny tuk sa hromadí okolo vnútorných orgánov, zatiaľ čo ektopický tuk sa môže ukladať napríklad v pečeni alebo svaloch.
Tento tuk pritom nie je iba neškodnou zásobou energie. Správa sa skôr ako aktívne tkanivo, ktoré do tela vysiela látky podporujúce zápal a narúšajúce metabolizmus. Keď ho ubúda, môže klesnúť aj množstvo signálov, ktoré zrýchľujú biologické opotrebovanie organizmu.
Objavujú sa aj prvé náznaky, že lieky zo skupiny GLP-1 môžu meniť správanie niektorých buniek v rôznych orgánoch. Zatiaľ však nie je jasné, či práve tento účinok stojí za zmenami, ktoré vedci zachytili v epigenetických hodinách.
Od lieku proti starnutiu je semaglutid stále ďaleko
Ďalší zaujímavý výsledok priniesla menšia pilotná štúdia u ľudí s HIV a MASLD, teda metabolicky podmieneným stukovatením pečene. Účastníci v nej užívali semaglutid 24 týždňov.
Podľa hodín DunedinPACE sa tempo biologického starnutia spomalilo u 42 percent účastníkov. Títo ľudia zároveň prišli o viac tuku v pečeni než účastníci, ktorým sa tempo starnutia podľa rovnakého modelu zrýchlilo.
Pri modeli PCGrimAge sa výsledok zlepšil u 34 percent ľudí. Približne u 49 percent účastníkov zase epigenetický model PCDNAmTL naznačil väčšiu dĺžku telomér. Teloméry sú ochranné úseky DNA na koncoch chromozómov, ktoré sa často prirovnávajú k plastovým koncovkám na šnúrkach od topánok. Bránia tomu, aby sa genetický materiál na okrajoch poškodzoval.
Ani tu však nejde o dôkaz, že sa teloméry všetkým účastníkom skutočne a natrvalo predĺžili. Výskumníci ich dĺžku odhadovali pomocou epigenetického modelu. Ľudia, u ktorých model ukázal priaznivejšiu zmenu, mali zároveň tendenciu po liečbe chodiť rýchlejšie, čo môže naznačovať lepšiu fyzickú kondíciu.
Výsledky preto zatiaľ nemožno preniesť na každého, kto užíva Ozempic, Wegovy alebo iný liek so semaglutidom. Vedci pracovali s veľmi špecifickou skupinou ľudí s HIV a nadmerným ukladaním tuku v oblasti brucha. Stále nevieme, či by sa rovnaký efekt ukázal aj u zdravých ľudí, pacientov bez HIV alebo ľudí, ktorí liek užívajú výhradne na chudnutie.
Nejasné zostáva aj to, ako dlho by zmeny vydržali po ukončení liečby. Štúdia teda neukázala, že semaglutid omladzuje telo, predlžuje život alebo chráni človeka pred chorobami spojenými s vekom. Zachytila však zmenu viacerých epigenetických ukazovateľov smerom, ktorý vedci spájajú s pomalším biologickým starnutím.
Autori teraz volajú po väčších a dlhších klinických skúškach. Tie majú ukázať, či sa výsledok zopakuje, ako dlho účinok vydrží a či ho dokáže ešte posilniť pohyb, vhodná strava alebo kvalitnejší spánok.
Či sa zo semaglutidu raz stane aj nástroj na predchádzanie chorobám vyššieho veku, zatiaľ nevieme. Vedci však prvýkrát zachytili stopu, ktorá naznačuje, že liek pôvodne spájaný najmä s cukrovkou a chudnutím môže zasahovať oveľa hlbšie do fungovania organizmu.
