Vedel si, že človek má v tele „druhé srdce“? Tento sval je extrémne dôležitý pre správny krvný obeh, takto ho najlepšie stimuluješ
Lýtkové svaly fungujú ako „druhé srdce“ a pomáhajú krvi vracať sa z nôh späť k srdcu. Pozri sa, prečo je dôležitý pravidelný pohyb.
Lýtka zohrávajú pri krvnom obehu oveľa dôležitejšiu úlohu, než sa môže zdať. Pri chôdzi, behu alebo obyčajnom zdvihnutí päty stláčajú žily a pomáhajú krvi putovať späť k srdcu. Výskumy navyše ukazujú súvislosť medzi slabšou funkciou tejto svalovej pumpy a vyšším rizikom úmrtia. Srdce má pri krvnom obehu jasnú úlohu. Pumpuje krv bohatú na kyslík cez tepny do celého tela. Keď však krv dorazí až do nôh, musí sa cez žily dostať späť nahor, a to proti gravitácii. Práve tu nastupujú lýtkové svaly.
Ako informuje Science Alert, pri každom kroku sa svaly v zadnej časti dolnej končatiny stiahnu a stlačia žily, ktoré nimi prechádzajú, čím posunú krv smerom nahor. Žily navyše obsahujú malé jednosmerné chlopne, ktoré zabránia tomu, aby krv medzi jednotlivými pohybmi opäť klesla smerom k chodidlám.
Pre tento mechanizmus sa lýtka niekedy označujú ako „druhé srdce“. Nejde samozrejme o druhý orgán, ktorý by dokázal nahradiť srdce v hrudníku. Výraz má skôr upozorniť na to, akú dôležitú úlohu majú lýtkové svaly pri návrate krvi z dolných končatín.
Každý krok pomáha
Tento systém funguje prakticky pri každom bežnom pohybe. Keď kráčaš, svaly lýtok sa pravidelne sťahujú a uvoľňujú. Podobný efekt nastane pri behu, chôdzi po schodoch alebo pri opakovanom zdvíhaní päty zo zeme. Ak sa však dlhý čas takmer nehýbeš, lýtková pumpa nedostáva veľa príležitostí pracovať. Krv sa potom môže v nohách viac hromadiť. Výsledkom môžu byť opuchnuté členky, pocit ťažkých nôh alebo nepríjemné bolesti.
Vedci navyše našli zaujímavú súvislosť medzi tým, ako dobre táto svalová pumpa funguje, a celkovým zdravotným stavom človeka. Výskum z roku 2020 zahŕňal 2 728 dospelých, ktorí absolvovali cievne vyšetrenia na Mayo Clinic v Minnesote. Počas nasledujúcich rokov zomrelo približne 6 percent ľudí s normálnou funkciou lýtkovej pumpy. V skupine so zhoršenou funkciou to bolo približne 18 percent. Čísla na prvý pohľad vyzerajú výrazne, no treba ich správne interpretovať. Štúdia nedokázala, že slabšia lýtková pumpa priamo spôsobila úmrtia.
Neprehliadni
Môže totiž signalizovať aj iné problémy. Človek sa napríklad môže málo hýbať, strácať svalovú hmotu alebo mať problémy s kĺbmi, nervami či svalmi. Zhoršená funkcia lýtkovej pumpy tak môže byť skôr jedným z ukazovateľov celkového zdravotného stavu.
Podobný výsledok priniesol aj väčší výskum z roku 2024. Tentoraz vedci zahrnuli takmer 6 000 pacientov. Zistili, že čím menej krvi lýtková pumpa počas pohybu vytlačila, tým vyššie bolo riziko úmrtia. Ľudia s najhoršou funkciou mali viac ako dvojnásobné riziko v porovnaní s ľuďmi, ktorých lýtková pumpa fungovala efektívne.
Aj tento výskum však mal observačný charakter. Preto z neho nemožno vyvodiť, že niekoľko cvikov na lýtka automaticky predĺži život.
Nemusíš pritom robiť nič zložité
Dobrou správou je, že lýtkovú pumpu aktivuješ úplne obyčajným pohybom. Najjednoduchšia možnosť je chôdza. Každý krok prinúti lýtkové svaly pracovať a pomôže posunúť krv smerom k srdcu. Ak tráviš veľkú časť dňa za počítačom, oplatí sa preto pravidelne postaviť a prejsť. Americká kardiologická asociácia odporúča počas pracovného dňa aspoň raz za hodinu vstať a prejsť sa.
Ak práve nemôžeš vstať od stola, pomôže aj pohyb členkami hore a dole alebo opakované zdvíhanie päty, pričom špičky zostanú na podlahe. Ani dlhé státie však samo o sebe nepredstavuje ideálne riešenie. Lýtka totiž pri nehybnom státí nedostanú rovnaký impulz ako pri chôdzi. Oveľa užitočnejšie je spraviť niekoľko krokov, pochodovať na mieste alebo niekoľkokrát zdvihnúť päty.
Zaujímavý je aj sval ukrytý hlbšie v lýtku
Výskumníci sa pozreli aj na sval nazývaný soleus. Nachádza sa hlboko v lýtku a dokáže pracovať dlhý čas bez výraznej únavy. V malej štúdii z roku 2022 testovali takzvaný „soleus push-up“. Pri tomto pohybe zostávajú špičky chodidiel na podlahe, zatiaľ čo človek opakovane zdvíha a spúšťa päty.
Výsledky naznačili, že dlhšie sťahovanie svalu zvýšilo jeho spotrebu energie a zároveň podporilo spracovanie glukózy a tukov po jedle. Neskoršia pilotná štúdia zahŕňala iba 10 ľudí s prediabetom. Účastníci vykonávali tento pohyb počas dvojhodinového testu glukózovej tolerancie. Ich vzostup hladiny cukru v krvi bol približne o tretinu nižší než pri samotnom sedení.
Aj tu však treba zostať pri zemi. Výskum mal veľmi malý počet účastníkov a ľudia vykonávali pohyb dlhší čas. Niekoľko zdvihnutí päty pod pracovným stolom preto nemožno porovnávať s pravidelnou chôdzou alebo celkovým cvičením. Pravidelný pohyb má navyše význam aj pre udržanie svalovej sily vo vyššom veku. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým aspoň 150 minút pohybu so strednou intenzitou týždenne, napríklad svižnej chôdze, a zároveň posilňovanie svalov aspoň počas dvoch dní v týždni.
Existuje však jedna dôležitá výnimka. Ak sa objaví náhly opuch, bolesť, začervenanie alebo nezvyčajné teplo iba v jednej nohe, netreba to automaticky pripisovať dlhému sedeniu. Takéto príznaky môžu súvisieť aj s krvnou zrazeninou a vyžadujú lekárske posúdenie. Lýtka teda nemajú vlastné srdce. Pri pohybe však dokážu srdcu výrazne pomôcť s úlohou, ktorú musí zvládnuť každý deň, dostať krv z dolných končatín späť nahor. Aj preto môže mať obyčajná chôdza pre krvný obeh väčší význam, než by sa pri pohľade na jednoduchý pohyb chodidiel mohlo zdať.
