Ötzi nie je len obyčajná múmia z ľadu. Vedci v jeho tele našli mikrosvet, ktorý prežil viac než 5 000 rokov

Ľadový muž patrí medzi najznámejšie archeologické nálezy v Európe. Objavili ho v Alpách v roku 1991 a od tej chvíle vedci skúmajú jeho telo, výbavu aj okolnosti smrti. Najnovší výskum však posunul pohľad na túto múmiu úplne inam. Nejde už len o zachované telo z doby medenej, ale o komplexný biologický systém, v ktorom prežíva časť mikrosveta z minulosti.

Tím výskumníkov z Eurac Research analyzoval vzorky z rôznych častí múmie aj z ľadu a vody, ktoré ju obklopujú. Zamerali sa na mikroorganizmy, ktoré sa viazali na telo počas života Ötziho, ale aj tie, ktoré sa naň dostali po smrti, keď ležal v ľadovci viac než päť tisíc rokov. Výsledok priniesol obraz, ktorý otvára úplne novú kapitolu ľadového muža.

Mikrobióm dokázal prežiť celé tisícročia

Vnútorné tkanivá múmie obsahovali genetické stopy baktérií, ktoré patrili do pôvodnej črevnej mikroflóry človeka z medenej doby. Tieto baktérie sa podobali na mikrobiomy známe z veľmi starých ľudských populácií, ktoré ešte nežili v industrializovanom prostredí.

Takýto nález sa vedcom nepodarí hocikedy. Autori štúdie zároveň vysvetľujú aj to, že moderný človek má dnes úplne odlišné zloženie črevných baktérií, ktoré sa zmenilo najmä vplyvom stravy, prostredia a medicíny. Vedci tak získali veľmi starý „záznam“ o tom, ako mohol vyzerať ľudský mikrosvet pred tisíckami rokov.

Ešte zaujímavejší objav prišiel z povrchu a vnútorných častí múmie. Výskumníci identifikovali špecifické druhy kvasiniek prispôsobené extrémne nízkym teplotám. Tieto mikroorganizmy sa objavili v kožných vzorkách, v roztopenom ľade aj v obsahu žalúdka.

Súvisí s tým

Vedci našli stopu, ktorá môže vysvetliť dlhý covid. Súvisí s baktériami v ústach a pľúcach

Genetická analýza ukázala prepojenie na kmene, ktoré sa dnes vyskytujú v extrémne studených oblastiach, napríklad na Antarktíde. To naznačuje, že časť týchto kvasiniek pochádza priamo z ľadovcového prostredia, v ktorom Ötzi ležal.

Vedci navyše zistili, že niektoré DNA vzorky vykazovali vysoký stupeň degradácie, zatiaľ čo iné pôsobili relatívne „čerstvo“. To naznačuje, že mikroorganizmy v múmii nepredstavujú len pozostatok minulosti, ale v určitých podmienkach stále prežívajú v neaktívnej forme.

„Vidíme tu kontinuitu. Tieto kvasinky sprevádzali Ötziho počas jeho dlhej cesty tisícročiami,“ hovorí výskumník Frank Maixner z Inštitútu pre výskum múmií Eurac Research: „Múmia nie je statická, ale ide o dynamický biologický systém.“

Analýza Ötziho sa snažila zahrnúť čo najviac

Výskumníci si dali záležať na tom, aby preskúmali čo najviac. Vedci analyzovali ľad z povrchu, roztopenú vodu z vnútra tela, stery z kože aj vzorky zo žalúdka a čriev. Pridali aj staršie dáta zo štúdií, ktoré skúmali obsah tráviaceho traktu. Prekvapivé zistenia prišli aj z miesta nálezu. Vedci preskúmali vzorku pôdy, ktorú odobrali ešte v roku 1991 počas vyzdvihnutia múmie. Tieto dáta pomohli oddeliť mikroorganizmy pôvodné od tých, ktoré sa objavili až po objavení tela.

Výskum ukázal, že Ötziho telo obsahuje kombináciu starých mikroorganizmov aj nových druhov, ktoré sa naň dostali až v modernej dobe počas konzervácie a manipulácie.

Zaujímavý detail sa týka aj samotnej konzervácie múmie. Po náleze vedci použili chemické látky, ktoré mali zabrániť rastu plesní. Ukázalo sa však, že niektoré z neskôr objavených kvasiniek dokážu rozkladať fenol, teda látku použitú pri ochrane tela. To znamená, že tieto mikroorganizmy mohli využiť konzervačný zásah ako zdroj živín.

„Mikrobiom múmie je unikátny, pretože spája mikróby staré viac ako 5 000 rokov a moderné mikroorganizmy, ktoré pribudli po objavení,“ hovorí spoluautor výskumu Mohamed S. Sarhan.

Výskum nemá význam len pre archeológiu alebo múzejníctvo. Niektoré z identifikovaných kvasiniek sa prispôsobili extrémne nízkym teplotám a prežívajú v podmienkach okolo mínus šesť stupňov Celzia. Vedci preto uvažujú o ich využití v priemysle, napríklad pri fermentácii v nízkych teplotách, kde by mohli znížiť energetickú náročnosť výroby.

„Priebežné monitorovanie zabezpečí, že múmia nepoškodí mikrobiálna aktivita. Výskum však musí pokračovať, aby sme ju zachovali pre ďalšie generácie,“ dodáva konzervátorka Elisabeth Vallazza.

Výskum ukázal, že Ötzi nepredstavuje len zachované telo z dávnej minulosti. V jeho tkanivách existuje mikrobiálny ekosystém, ktorý prežil tisíce rokov v rôznych formách, od pôvodných baktérií cez ľadovcové kvasinky až po moderné mikroorganizmy.

Vedci tak získali jedinečný pohľad na to, ako sa mikrosvet dokáže prispôsobiť extrémnym podmienkam a ako sa môže meniť aj po tisíckach rokov od smrti hostiteľa.