SpravodajstvoVeda a výskum

Takto môže vyzerať globálne otepľovanie: Nová štúdia čerpá z dávnej histórie

Teplotné maximum pred 56-miliónmi prebiehalo podobne, ako predpokladané klimatické zmeny.

Pred približne 56-miliónmi rokov Zem prešla prudkým obdobím vulkanizmu, ktoré viedlo k teplotnému maximu na prelome období paleocén a eocén, ktoré sa skrátene označuje ako PETM.

Počas obdobia vulkanizmu sa do atmosféry uvoľnilo obrovské množstvo oxidu uhličitého, čo zapríčinilo výrazné zvyšovanie teplôt. PETM častokrát využívajú vedci ako prirovnanie pre budúcnosť, ktorá nás so zhoršujúcim sa globálnym otepľovaním čaká. Vedci z University of Arizona publikovali štúdiu, ktorá pomáha lepšie pochopiť podmienky, aké počas teplotného maxima na Zemi boli.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci svojou prácou potvrdzujú, že teplotné maximum spred 56-miliónov rokov je naozaj dobrým indikátorom toho, ako by mohla naša planéta vyzerať, ak sa nám nepodarí znížiť hladiny oxidu uhličitého.

„Samozrejme, že PETM nie je ideálnym analógom pre situáciu, ktorej dnes čelíme. Napriek tomu ale tieto dva deje nesú veľa podobností,“ vysvetľuje Jessica Tierney, vedúca nového výskumu.

Pohľad do minulosti

Štúdia vedcom ukázala, že oba prípady, PETM a globálne otepľovanie, možno charakterizovať rýchlejším otepľovaním v polárnych oblastiach, silnejšími monzúnmi, intenzívnejšími búrkami počas zimy a menej zrážok na hraniciach tropických oblastí. Novým poznatkom je to, že čím viac oxidu uhličitého v atmosfére je, tým citlivejším sa stáva podnebie.

Paleoklimatológovia dokážu rekonštruovať podmienky spred niekoľkých miliónov rokov analýzou určitého druhu fosílií, ktoré zo skúmaného obdobia pochádzajú. Výsledky následne prepoja s klimatickými modelmi a získajú približný obraz o tom, aké teploty počas daného obdobia existovali.

Ako bude vyzera Zem počas globálneho otepľovania?
Zdroj: University of Arizona

„Presunuli sme polohy kontinentov tak, aby sedeli s obdobím. Následne sme spustili simulácie niekoľkých hladín oxidu uhličitého. Následne sme na základe objavených dôkazov vybrali simuláciu, ktorá ku nim najlepšie sadla,“ hovorí Tierney.

V predchádzajúcich štúdiách vedci zistili, že obdobie PETM bolo o približne 4 až 5 stupňov Celzia teplejšie ako obdobie predtým. Podľa novej štúdie však teploty mohli vzrásť o 5,6 stupňov. Z toho vyplýva, že podnebie je citlivejšie na zvyšovanie hladín oxidu uhličitého než sa predpokladalo. Zistiť citlivosť podnebia je v tomto prípade mimoriadne dôležité, prízvukujú autori. Ak je podnebie citlivejšie na hladiny oxidu uhličitého, do konca tohto storočia sa teploty zvýšia o niečo viac, než očakávame.

„Na znižovaní tohto čísla skutočne záleží, pretože ak je klimatická citlivosť vyššia, do konca storočia uvidíme ešte väčšie otepľovanie.“, tvrdia autori štúdie.

Súčasné odhady naznačujú, že ak sa úroveň oxidu uhličitého v atmosfére zdvojnásobí, Zem sa oteplí od 2 do 5 stupňov Celzia. Autori štúdie varujú, že sa môže otepliť od 5,7 až do 7,4 stupňov Celzia. V budúcnosti by sa klíma mohla stať citlivejšou, ak sa hladiny CO2 budú zvyšovať. Ako autori štúdie uvádzajú, je to mimoriadne dôležitý údaj, hlavne ak premýšľame nad globálnym otepľovaním z dlhodobejšieho hľadiska, teda v dlhšom časovom úseku než koniec tohto storočia.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close